Keby Slovenská národná strana (SNS) mala aj iné „integrálne vedomie“ než Andreja Danka, mohla by skonštatovať, že je neustále vykrádaná namiesto toho, aby jej priznali status matky všetkých nacionalistických strán.
Mohla by si povedať, že emócie, ktoré dnes poháňajú politiku, ona bičovala už v prvých rokoch samostatného Slovenska. Upozorňovala na „parazitov“, chcela pre nich malý dvor a dlhý bič, cudzie nechcela, ale slovenské si nedala, chcela Slovensko pre Slovákov.

Ján Slota sa už v koalícii s Vladimírom Mečiarom zastával sebavedomej zahraničnej politiky: „A nech nás pánboh ochraňuje, pretože príde nejaká tetka, ktorá si hovorí, že je Američanka, a dokonca si povie, že je ministerka zahraničných vecí Albrightová, a začne nás všetkých Slovanov poučovať, že akí sme my debili.“
V roku 2012 Slota odkázal Putinovi, že „on osobne, ale aj ďalší predstavitelia Slovenskej národnej strany sú presvedčení o transparentnosti a demokratickosti prezidentských volieb v Rusku“.