Autor je poslanec NR SR a podpredseda Progresívneho Slovenska
Dlho očakávaná Biela kniha o obrane z dielne Európskej komisie je na svete. Ak si ju členské krajiny EÚ osvoja, prinesie zásadné nové investície do ozbrojených síl, obranných firiem, ale aj mostov či ciest, ktoré budú potrebné v prípade vojny.
Bude, samozrejme, na šikovnosti jednotlivých vlád, aby z plánovaného koláča získali čo najviac pre svoje firmy a podnikateľov. Slovensko do tejto hry vstupuje s mizernou rokovacou pozíciou – Robert Fico znevážil európske snahy o posilnenie obrany ešte pred vydaním samotnej Bielej knihy, čím sabotuje úspech Slovenska pri budúcom rozdeľovaní peňazí.
Čo presne Biela kniha prináša?
Po prvé, Komisia chce spustiť priame európske financovanie obrany vrátane 150 miliárd eur cez nové pôžičky. Tento nápad čelí opozícii Holandska či Nemecka, no Komisia predvída aj iné zdroje – chce umožniť presmerovanie kohéznych fondov (zväčša určených na civilnú infraštruktúru) do obrany či uvoľnenie zdrojov z fondu na stabilizáciu zlyhávajúcich bánk (ESM).
Komisia zároveň navrhuje, aby EÚ uvoľnila pravidlá, ktoré obmedzujú deficit a dlh na národnej úrovni, čo by umožnilo členským krajinám požičať si na obranné projekty omnoho viac individuálne. Od týchto krokov si sľubuje až osemsto miliárd eur.
Po druhé, Európska komisia chce dotáciami motivovať členské štáty, aby spoločne nakúpili či vyvinuli najviac chýbajúce vojenské spôsobilosti. Osobitne spomína doplnenie zásob munície, protivzdušnú obranu, delostrelectvo, rakety zem-zem, drony, umelú inteligenciu, kybernetické spôsobilosti, nákladné a pozorovacie lietadlá, lode a prostriedky na prepravu vojsk po Európe.
Do týchto oblastí chce smerovať peniaze z navrhovaných dlhopisov. Viaceré z týchto oblastí sú zaujímavé aj pre Slovensko – ak sa tejto príležitosti budeme vedieť chopiť.
Po tretie, európsky obranný priemysel by mal byť zásadne posilnený. Európska komisia navrhne legislatívu na zjednodušenie výstavby nových fabrík a rozširovania starých, ako aj zlepšenie prístupu k pôžičkám či ku kritickým materiálom.
Európska komisia plánuje vytvoriť spoločné online trhovisko, harmonizovať pravidlá nákupu vojenskej techniky a primať členské štáty, aby od budúceho roku kupovali prioritne európske zbrane.
Cieľ je dvojaký: postaviť takú silnú priemyselnú základňu v Európe, aby dokázala pokryť obranné potreby členských štátov EÚ, a zároveň vytvoriť alternatívne pracovné príležitosti pre ľudí aktuálne zamestnaných vo výrobe áut či ocele.
Čo to znamená pre Slovensko
To, či bude Slovensko z tejto masívnej zmeny schopné vyťažiť maximum, závisí, samozrejme, od toho, či je vláda na túto výzvu dostatočne pripravená a či sa na ňu už dnes pripravuje. Zatiaľ to tak nevyzerá.
Zoberme si plánované investície do mostov, tunelov či ciest potrebných na prepravu vojenskej techniky v prípade konfliktu. To by, samozrejme, chcela urobiť aj táto vláda – minister Robert Kaliňák to označuje za prioritu. Zdá sa však, že vláda ani netuší o chystaných európskych dotačných schémach.
V podkladoch pre premiéra Roberta Fica na štvrtkový summit EÚ mu vláda ukladá, aby nástojil na zaradení opráv ciest či mostov medzi obranné priority EÚ. Ony tam však už sú, navyše Európska komisia spomína štyri hlavné koridory a 500 fyzických problémových uzlov, do ktorých chce investovať.
Ak vláda – aspoň súdiac podľa podkladov pre premiéra – ani netuší, že Európska únia ide investovať do dopravných uzlov, urobila niečo preto, aby sa takáto infraštruktúra na Slovensku dostala na zoznam budúcich investičných projektov?
Lebo ak nie, ak nám ušiel ten metaforický vlak, tak z rozpočtu ministerstva obrany zaplatíme opravy, ktoré sme pri šikovnejšej vláde mohli pokryť eurofondmi. Z hľadiska rozpočtu by išlo o zbytočnú stratu pre daňových poplatníkov – vo výške desiatok miliónov eur.
Mosty a cesty sú príkladom, ako sa asi pripravíme o peniaze nekompetentnosťou. Potom je tu druhá kategória zlyhaní – spôsobených ideologickou zaslepenosťou.
Toto je odkaz na plánované európske investície do obrany Ukrajiny. Európska komisia okrem iného plánuje výrazne posilniť ukrajinské zbrojárske firmy – mali by byť integrované do európskych nákupov, mali by spoločne s našimi vyvíjať zbrane, mali by mať prístup k európskym zdrojom financovania.
To je v princípe zaujímavá príležitosť aj pre súčasnú vládu. Nechce síce ani prstom pohnúť pre vojenské posilnenie Ukrajiny, no mohli by ju zaujímať aspoň spoločné obranné podniky. Mohlo by to priniesť profit pre slovenských podnikateľov a podnikateľky, ale zaujímavé je aj ukrajinské know-how.
Vojna ukrajinské firmy dotlačila k vynaliezavosti, o akej sa nám na západ od Užhorodu často ani nesníva. To by však musela vláda prekonať averziu voči všetkému, čo súvisí s obranou Ukrajiny.
Dobehne nás reputácia?
Najväčšou prekážkou pri získavaní peňazí na obranu bude však sám Robert Fico. Jeho systematické zosmiešňovanie krajín, ktoré vedú úsilie o posilnenie európskej obrany („koalícia všetkého schopných“), útoky na ich lídrov („vojnoví štváči“) nás dostali reputačne niekde medzi Viktora Orbána a Alexandra Lukašenka.
S naším premiérom si ruky na summite potrasú, lebo slušnosť to káže, ale čo si o ňom reálne myslia, prípadne hovoria na stretnutiach, kde nie sme pozvaní, celkom pekne ilustrujú titulky západných novín („proruský troll“).
Prvým krokom k úspechu preto musí byť zmena zahraničnopolitického kurzu alebo, ešte lepšie, výmena vlády.
