Autor je odborník na európsku integráciu, inovácie, vzdelávanie a sociálnu transformáciu
Dnes som si prečítal článok v POLITICO s názvom Ako čeliť Orbánovi a zachrániť EÚ a zostal som šokovaný. Nie preto, že by som nesúhlasil s jeho analýzou – naopak, poukazuje na reálne riziká, ktoré v Európskej únii číhajú. Znepokojilo ma však, že Slovensko sa v tomto texte spomína jedným dychom s Maďarskom ako krajina, ktorá by mohla čeliť sankciám podľa článku 7 Zmluvy o EÚ – teda pozastaveniu hlasovacích práv.
Ako človek, ktorý sa aktívne podieľal na vyjednávaniach o vstupe Slovenska do Európskej únie, považujem takéto spájanie za alarmujúce a potenciálne katastrofálne pre našu budúcnosť.
Ficova vláda proti hodnotám
Európska únia nie je len nejaký abstraktný klub. Pre Slovensko znamená stabilitu, prosperitu a bezpečnosť. Keď sme v roku 2004 vstupovali do Európskej únie, nešlo len o ekonomické výhody – hoci sú nesporné –, ale o ukotvenie našej mladej demokracie v spoločenstve, ktoré má spoločné hodnoty slobody, práva a solidarity.
Dnes však vidím, že kroky súčasnej vlády pod vedením Roberta Fica tieto základy spochybňujú. Už samotný fakt, že sa o Slovensku píše v súvislosti s možnými sankciami, má vážne dôsledky pre našu dôveryhodnosť a postavenie v Európe.
Článok naznačuje, že keby sa Európska únia rozhodla konať proti Maďarsku a Slovensku súčasne, mohli by obe krajiny stratiť možnosť vzájomne si blokovať sankcie, čím by sa otvorila cesta k tvrdším opatreniam. Toto nie je hypotetická úvaha – je to reálna hrozba, ktorá visí nad nami.
A za to nesie zodpovednosť vláda, ktorá namiesto posilňovania našej pozície v Únii flirtuje s politikou, čo pripomína Orbánov model „iliberálnej demokracie“. Odmietanie podpory Ukrajine, rétorika namierená proti európskej solidarite či oslabovanie právneho štátu – to všetko sú kroky, ktoré nás vzďaľujú od Európskej únie a približujú k nebezpečnému okraju.
Náš domov
V čase, keď sa vo svete formuje nové geopolitické rozdelenie, je pre Slovensko životne dôležité zostať pevnou súčasťou Západu. Sem Slovensko patrí stáročia – naše dejiny, kultúra a hodnoty sú nerozlučne späté s európskym a západným svetom. A to je aj miesto, kam chcú patriť občania Slovenska, čo potvrdzujú nielen prieskumy, ale aj ich každodenné očakávania od budúcnosti. Ak sa teraz odvrátime od EÚ, riskujeme, že sa ocitneme na nesprávnej strane histórie, osamotení a zraniteľní voči vplyvom, ktoré nám neprinášajú ani slobodu, ani prosperitu.
Nedá sa naraz tvrdiť, že sme za členstvo v Európskej únii, a zároveň podrývať jej hodnoty a ciele. To je schizofrénia, ktorá nemôže dlho fungovať. Ak Slovensko chce zostať rešpektovaným členom Únie, musí jasne ukázať, že stojí na strane demokracie, právneho štátu a európskej integrácie. Každý, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, by mal proti takýmto ohrozeniam vystúpiť – a to nahlas. Nie je čas na váhanie. Už verejná diskusia o tom, či Slovensko patrí do rovnakej kategórie ako Maďarsko, poškodzuje našu povesť a oslabuje našu pozíciu.
Bol som pri tom, keď Slovensko tvrdo bojovalo o svoje miesto v Európskej únii. Videl som, koľko úsilia nás stálo, aby sme sa zbavili nálepky problémovej krajiny z 90. rokov. Dnes mám pocit, že sa história opakuje – a nie v dobrom zmysle. Ak vláda nezmení kurz, riskujeme, že sa zo Slovenska stane outsider, ktorého budú ostatní vnímať ako bremeno, nie ako partnera. To by bola tragédia pre nás všetkých.
Európska únia nie je dokonalá, ale je to náš domov. A domov si nepodpaľujeme len preto, že sa nám nepáči farba stien. Je čas, aby sme si to uvedomili – skôr, než bude neskoro.
