Nejeden poslanec s touto skúsenosťou potvrdí, že pobyt v opozícii je otravný až frustrujúci. Plat mu síce beží tak či tak, ale nikdy mu nič neschvália, väčšina jeho kritiku ignoruje, prípadne ju ani nepripustí, a opoziční voliči mu pília uši, že nič nerobí.
Nečudo, že sa oňho v takej situácii pokúša démon pasivity a nihilizmu. Preto motivačne pripomeňme, že okrem nadávania na vládu treba dnes pôsobenie v opozícii využiť na dve nevďačné a jednu príjemnejšiu úlohu.

Do prvej kategórie spadá odborná príprava na vládnutie a s tým spojené vysvetľovanie, prečo sa predvolebné očakávania nedajú splniť. Sťažnosti na „Ficovu drahotu“ a škrtanie niektorých dávok totiž nevyhnutne narazia na realitu, ktorou je, že občania v agregáte skonzumujú viac, ako vytvoria. To je síce nepríjemný, ale skrátka fakt, ktorý treba voličom nejako podať.
No a niekedy sa treba pripravovať aj na delikátnu úlohu, ako voči terajšej moci vyvodiť zodpovednosť za napáchané činy.