Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Jedno české príslovie ponúka múdru radu: nehovor o povraze v dome obesencovom. Takým príhovorom bola pre české uši cynická veta Erika Kaliňáka, že keby sa Rusi dostali do Užhorodu, Slovensko by malo konečne spoľahlivého suseda.
Prvý dôvod, prečo znejú v Prahe také slová nepatrične, je okupácia v auguste 1968. Krajinu prepadlo síce päť armád Varšavskej zmluvy, ale tá sovietska držala viac ako dvadsať rokov moskovský dohľad nad vývojom v Československu. Pri zrážkach Pražanov so sovietskymi vojakmi pred Československým rozhlasom a v ďalších dňoch a mesiacoch invázie zomrelo 137 ľudí, vážne zranených bolo ďalších asi 500.
Po druhé - Rusi v Užhorode znamenajú porazenú, pokorenú Ukrajinu, ktorú Rusko napadlo a pošliapalo tým medzinárodné právo. Takýto výsledok je pre Česko úplne neprijateľný aj preto, že Ukrajinu podporuje od prvých dní.
A „Rusáci“, ako im hovoria ľudia pamätliví roku 1968, sú stálym bezpečnostným rizikom, ohrozením suverenity, to je v Česku prevažujúci názor. „Skúsenosti posledných rokov sú nemilosrdné. Rusko sa nezastaví. Trvá mu zhruba štyri až šesť rokov, kým sa po jednej vojne zase pripraví na ďalšiu,“ povedal nedávno premiér Petr Fiala.
O Rusoch v Užhorode sa cynicky nežartuje.
Hranice z roku 1997
„Západ je rozbitý a Rusko je pevné. Západ upadá a Rusko prekvitá. Západ prehráva a Rusko víťazí,“ hlásil z Moskvy Ľuboš Blaha, ktorý sa tam zišiel so Sergejom Naryškinom, riaditeľom civilnej rozviedky, čo je jedna z nástupkýň KGB.
Je zameraná do zahraničia a spolupracuje s vojenskou rozviedkou GRU. To je tá služba, ktorej príslušníci vykonali dva výbuchy muničných skladov vo Vrběticiach (cez hranicu 40 kilometrov od Trenčína). Zomreli pri nich dvaja ľudia.
Erik Kaliňák v spomínanom rozhovore pre Interez povedal aj iné vážne vety o bezpečnostnej politike vlády Roberta Fica. Za nezmysel označil tvrdenie, že Ukrajina bojuje aj za nás - teda krajiny EÚ a NATO.
„Pre nás nie je cieľom poraziť Rusko, pre nás je cieľom žiť v mieri,“ povedal. „Slovensko má istotu, že naň Rusko nezaútočí, pretože budujeme suverénnu zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany a snažíme sa mať dobré vzťahy aj s Ruskom,“ rozvinul bezpečnostnú úvahu a uzavrel ju názorom, že „Putina odradíme, keď k nemu začneme pristupovať konštruktívne.“
Možno len dúfať, že to v skutočnosti Fico, Kaliňák, Blanár a ďalší nemyslia vážne.
Agresívnu povahu súčasného Ruska opisujú nielen historici a politológovia, ale dokladá ju aj súčasný vývoj. NATO, ktorého je Slovensko stále členom, tiež považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu.
