Nič plastickejšie neukazuje dvojtvárnosť Roberta Fica, ako keď jeho kvázištátnické vystupovanie pri riešení krízy so slintačkou a krívačkou porovnáme s roztlieskavaním davov na námestiach počas akútnych fáz pandémie covidu.
Keby bol Fico konzistentný, musel by teraz v Nitre organizovať Agrokomplex aj s národnou výstavou hospodárskych zvierat, ktoré sa inak tradične konajú v septembri. A celú svoju suitu by tam mal hostiť steakmi z Tkáčových a Villágiho chovov.
Nikto si, samozrejme, neželá, aby sa teraz Robert Fico správal tak, ako keď počas covidu zvážal na námestia kriticky ohrozených dôchodcov (a za zatvorenými dverami hovoril, aká je ten covid strašná choroba).
Dvojtvárnosť umocňuje ešte aj prosík na Európsku úniu, ktorú tak hlasno dehonestuje pri riešení vojny na Ukrajine. Keď majú európske peniaze a odborníci pomôcť jeho garnitúre riešiť vlastnú neschopnosť, zrazu mu neprekážajú.
Lenže Fico okrem covidu v skutočnosti prispel najmä k pandémii postpravdivosti. Dávno vie, že ak časť spoločnosti nakazí klamstvami a nedôverou, pomôžu mu prekryť akúkoľvek neschopnosť. Preto napríklad z rezervy vlády aktuálne podporil konšpiračné médiá Hlavné správy či Hlavný denník.
A tak Fico môže meniť postoje, ako sa mu zachce, teda potrebuje. Pre dobytok na Slovensku to môže byť dobrá správa. Len sa ťažko z hlavy vytláča myšlienka, že mu na ňom dnes záleží viac než na životoch ľudí počas pandémie.
