Ocitnúť sa v hlave Andreja Danka znamená byť svedkom hrôzostrašných výjavov, ale politikov, žumpárov a smetiarov si predsa platíme práve preto, aby nepríjemné povinnosti vybavili za nás. A horská dráha slovenského politična je dnes vo fáze, keď existenciu vlády najviac ohrozujú Dankove besy.
Rozum hovorí jasne: z koaličnej krízy vyšiel ako posledný chudák, ale stále z moci niečo má. Naopak, keď budú ostatní považovať ďalšie pôsobenie vlády za nemožné alebo nežiaduce, nebude mať nič. A keďže po sérii turbulencií môže koalíciu utopiť aj najmenší kolektív, je v jeho bytostnom záujme nerobiť vlny. Vybavené.
Danko otvoril nový koaličný spor. Takmer zničil návrh Kaliňáka, jeho zas podrazil Kotlár Čítajte Ibaže napriek istým pochybnostiam zlomyseľníkov hovoríme o ľudskej bytosti a ako vieme od kolegyne Austenovej, človek je predsa okrem rozumu obdarený aj citom. Nuž a tie sú zjavne doráňané v miere, že si žiadajú priechod.
Máme za sebou len druhý deň rokovania parlamentu od urovnania krízy a obnovenia väčšiny a už je zrejmé, že Danko je v prejavoch svojej nespokojnosti ochotný zájsť veľmi ďaleko. Bububu pri vysielaní vojakov sa ešte dá ignorovať, keďže v tejto veci doložila hlasy opozícia.
(Inokedy by sa dalo veľmi opatrne zvážiť, či sa z toho nedá vytrieskať viac ako onehdy Smer pri eurovale, ale dnes naozaj nie je vhodný čas šponovať spojencov z NATO.)
Niečo úplne iné je však hlasovanie o nápade Roberta Kaliňáka na rozšírenie svojho mocenského a fiškálneho portfólia zriadením žandárskeho zboru. Danko bol očividne pripravený dohrať vec do konca a keby práve opozičné strany nemali smolu na absencie, parlament by návrh odmietol.
To pri vládnom návrhu nie je drobnosť, čo chápe aj Danko, ktorý práve vládnou pečiatkou argumentoval, keď vydierači z Hlasu blokovali napríklad schválenie „športových“ zákonov. Teraz je to vraj jedno, lebo nejde o vec z programového vyhlásenia vlády.
To je zaujímavá interpretácia, lebo viacerí si pamätáme, ako hlasno sa dožadoval „jednoty“, keď si Smer s SNS bez konzultácie s Hlasom vymysleli a oznámili odvolávanie Michala Šimečku.
Nebudeme sa tu však prekárať a bolo by zbytočné dožadovať sa od politikov konzistentnosti. Dosť na tom, že po huliakovcoch a migaľovcoch je dnes najslabším článkom koalície práve Danko a kognitívno-vôľový zápas odohrávajúci sa v jeho útrobách.
Robert Fico tento problém donedávna riešil poskytovaním psychologickej podpory, keď ho chválil ako „dynamického politika“. Danka to viditeľne tešilo, ale keď človek pocíti bodnutie pri srdci a vo Ficových rukách zbadá krvavý kindžal, môže sa mimovoľne myknúť viac, ako by chcel.
