Aj posledná mocenská skladačka zacvakla, parlament má svojho predsedu. Richard Raši sa ani neunúval tváriť, že jeho voľba je o niečom inom, než o politickej dohode.
Zároveň, ani toto „zacvaknutie“ nie je bezproblémové, keďže opozícia tvrdí, že hlasovanie nebolo úplne tajné.
Vďaka koaličnej kríze bystrejší voliči pochopili, že Rašiho nová pozícia súčasnej politickej reprezentácii až tak veľmi nechýbala. Ani s prívlastkami: druhá najvyššia ústavná.
Raši odstúpil zo svojej pozície ministra až potom, keď mal prísľub, že ho zvolia za hlavu parlamentu. Niektorí by aj povedali, že až tak veľmi nechcel pozíciu, za ktorú by Andrej Danko zapredal aj vlastnú stranu.
Vlády Roberta Fica predsedu parlamentu redukovali na moderátora schôdzí a užívateľa štátnej cestovnej kancelárie. K týmto cestovným benefitom pribudne aj lukratívne sídlo, akým sa nemôže pochváliť ani prezident.
Smerákom aj v Hlase
Raši má so Smerom oveľa viac spoločné, než napovedá jeho súčasná stranícka príslušnosť. Napríklad obvinil Nadáciu Zastavme korupciu, že ho deň pred voľbou očierňuje.
