Zdá sa, že od migračnej krízy sa všetci poučili. Najneskôr od volieb 2016 platí, že sa nevypláca ísť proti smerácko-konšpiračnému valcu. Nepriateľom štátu a národa sa stal každý, kto sa dostatočne nevymedzil proti moslimom, Istanbulskému dohovoru a najnovšie to začína platiť pre vzdor proti vládnemu rámcovaniu vojny na Ukrajine.
Smer si strašením o vysielaní vojakov na Ukrajinu pripísal nezanedbateľné zisky v parlamentných voľbách a nie je ťažké formulovať hypotézu, že Peter Pellegrini si vďaka nemu môže ako adresu do práce uvádzať Hodžovo námestie.
Prezident rokoval s lídrami strán, vyslanie vojakov na Ukrajinu odmietajú Čítajte V tejto optike treba aj vnímať po návšteve paláca formulovaný opozičný (SaS, PS, KDH) postoj, že sú proti prípadnému vyslaniu slovenských vojakov, ktorí by dohliadali na pokoj zbraní, teda keby nejaký nastal. To sa však, bohužiaľ, nedá vnímať inak ako pristúpenie na vyšinutú hru paláca a Úradu vlády.
Vyšinutú a najmä nebezpečnú, pretože sa ňou vyčleňujeme z európskeho politického a bezpečnostného priestoru. Teda priestoru, ktorý aj Robert Fico označuje za náš životný.
