Autor je bývalý veľvyslanec
Po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v dôsledku série jeho vyhlásení a krokov dramaticky zmenila medzinárodnopolitická a bezpečnostná situácia.
Povojnové usporiadanie v Európe sa pre hroziace oslabenie americkej prítomnosti na kontinente, ba dokonca aj kvôli hrozbám vystúpenia USA z NATO, zásadným spôsobom rozkývalo. Tým viac, že máme v našom priamom susedstve už dlhšie ako tri roky najväčšiu vojnu v Európe od roku 1945 a spôsob jej ukončenia je neistý.
Jednak pre to, že mierové rokovania, ktoré iniciovala Trumpova administratíva, vychádzajú aj z verejne nedeklarovaných záujmov USA voči Rusku v úsilí preformátovať súčasný medzinárodný poriadok, bez ohľadu na dopady pre doterajších spojencov. Ale aj preto, že prezident Putin chce dosiahnuť pôvodné politické a vojenské ciele invázie z februára 2022. Teda nielen donútiť Ukrajinu k de facto kapitulácii alebo aspoň zásadnému oslabeniu jej schopnosti brániť sa budúcim útokom, ale aj dosiahnuť návrat mocensko-politických pomerov v Európe pred rok 1997, teda pred prvú vlnu rozšírenia NATO. Inak povedané, vrátiť bývalé štáty Varšavskej zmluvy do sféry ruského vplyvu.
V takejto, od vyhlásenia štátnej samostatnosti Slovenskej republiky, bezprecedentne neistej situácii základný politický inštinkt hovorí, že treba čo najužšie spolupracovať so spojencami v EÚ a NATO. Byť súčasťou širokého spoločenstva štátov, ktoré hľadajú východiská z bezpečnostnej krízy.
Chytiť sa poľského opasku, vzhľadom na veľkosť, hospodársku a vojenskú silu a vplyv nášho severného suseda v EÚ, NATO i v USA. Obnoviť historicky dané súručenstvo s Českom, s ktorým nás spája negatívna historická skúsenosť s Mníchovskou dohodou, Viedenskou arbitrážou v roku 1938, odboj proti nacizmu, ale aj spomienky na okupáciu Československa Sovietskym zväzom a jej dôsledky. Spája nás aj spolupráca pri integrácii do EÚ a NATO.
Podporovať Ukrajinu v jej zápase za zachovanie nezávislej štátnosti a spravodlivý mier. Veď je to krajina s najsilnejšou armádou v Európe a s obrovským ekonomickým a technologickým potenciálom.
Fico si volí Maďarsko
Zahraničná politika slovenskej vlády sa však uberá iným smerom. Viaže sa doslova na jediného spojenca v EÚ – na Maďarsko, ktoré má vládu založenú na nezvládnutej Trianonskej traume a revizionistických snoch, ktoré by sa mali naplniť po zániku ukrajinskej štátnej suverenity. Je najizolovanejším a najproblémovejším členským štátom EÚ.
Predseda najsilnejšej vládnej strany Smer a slovenský premiér dal ostentatívne najavo, že nemá záujem o účasť na rokovaniach „koalície ochotných“ v Paríži a Londýne, na ktorých sa riešili nové bezpečnostné výzvy. Najmä ochránenie a zachovanie štátnej suverenity Ukrajiny a také posilnenie obranyschopnosti Európy, aby bolo dostatočne odstrašujúce pre recidívy imperialistických výbojov Ruskej federácie.
S rétorikou zaužívanou od jari 2022 Robert Fico nazval stretnutia tejto koalície, na ktorých sa zúčastňujú aj nečlenovia EÚ - Spojené kráľovstvo a Nórsko, i mimoeurópske štáty ako Kanada, Turecko, Austrália, poradami vojnových štváčov.
