Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Premiér vošiel do Slovenskej národnej galérie zadným vchodom a výstavu si pozrel za niekoľko minút. Prišiel, videl a nezvíťazil. Iba nakrútil video, v ktorom sa uškrnul pri zmienke o „moderných kúskoch“ a vyzval zavesiť do galérie slovenské nádherné obrazy.
Presne takto vyzerá zápecníctvo, ktoré sa už derie dopredu (alebo hore?) ako oficiálna štátna ideológia.
Jedni umeniu nerozumejú, iní ho ignorujú. Ďalší majú z neho bázeň. Odborníci sa ho snažia interpretovať. A potom je tu ešte Robert Fico. Ten ho, ako všetko ostatné, vie iba použiť a zneužiť. Buď na zakrytie zlyhaní, alebo na falošné, povrchné a banálne podnecovanie národnej hrdosti s vôňou plátna a olejových farieb.
S kunsthistorickou erudíciou premiéra je to tak ako s jeho dôslednosťou v témach, ktoré sa netýkajú peňazí či oslobodzovania kumpánov od trestnoprávnych nepríjemností. Tvári sa odhodlane až posvätne, múdro, vážne a nekompromisne. Výsledok je úbohý. Jedinou istotou je publikum rozdelené na pomýlené a pobúrené.
S obranou pravého slovenského umenia je to ako s hodnotami. V poriadku, poďme chrániť tie tradičné, ale ktoré to sú?
Hodnoty keltských mágov, stredovekých básnikov, náboženských reformátorov, násilníckych rekatolizátorov, nenáboženských humanistov, nesmelých slovenských osvietencov či až príliš smelých národných buditeľov a panslávov?
Alebo hádam treba naložiť do konzervačného liehu nesúrodú zmes namiešanú z fašizmu, náboženského fanatizmu, alkoholizmu, zaostalosti a poddanstva, hašterivosti spolu s toleranciou, interkultúrnou spoluprácou stredoveku, čechoslovakizmom a povstaleckým antifašizmom?
