Slovensko (ešte) nie je Maďarsko. Sú však antisystémové okolnosti a výtržnosti, ktorými Fico IV prekonáva Orbána.
Päťtisícová renta pre prokurátora, ktorý ani nemusí naplniť celý mandát, je najsilnejšia z množstva indícií, že Fico má naliehavý pocit, že prehrať ešte jedny voľby si nemôže dovoliť. Z túžby dosadiť na Generálnu prokuratúru stopercentne spoľahlivého lojalistu – „Mr. 363“ je asi len 85-percentný – korumpuje Žilinku za bieleho dňa. Pred tvárou celého Slovenska. Fico už ani nič nepredstiera. Účelom manévru so Žilinkom je nutkanie poistiť sa pred prípadnou stratou moci.
Skutočnosť, že chce (naveky) ovládať prokuratúru, môže zvádzať k úvahe, že voľby budú slobodné, nezmarené a demokratické. Autor si nedovolí vylúčiť, že na Slovensku sa ešte budú striedať vlády. Akurát je tu potom otázka, čo spoločné s liberálnou demokraciou má (snaha o) vplyv bývalej moci na prokuratúru, kde sa zabetónuje, keď Žilinka rentu vezme.
No pozor – proces anexie štruktúr prebieha paralelne v ekonomike, správe štátu, kultúre atď. (Tu je skvelá prípadová štúdia Maďarsko.) Na „veľké upratovanie“ ako v americkej administratíve Fico nemá, u nás sa vyprázdnené miesta po čistkách opäť plnia. (V rámci „konsolidácie“, haha.)
