„Signalgate“, čiže „prizvanie“ šéfredaktora The Atlantic na poradu o bombardovaní Húsíov, je najvýrečnejší zo škandálov Trump II. „Ignorantstvo, diletantizmus, nezodpovedná a nekompetentná politika“ (Ivan Mikloš to povedal v inej súvislosti) defilujú v najobludnejších rozmeroch práve v bezpečnostnej politike, presnejšie „nepolitike“.
Už len obrovská irónia, že „zosnovateľom“ je bezpečnostný poradca prezidenta, prepožičiava „signalgate“ takú príťažlivosť, že si zaslúži vychutnať do detailov.
Obhajcovia Mike Waltza – to je ten poradca – ho najčastejšie bránia spomienkou na Hillary Clintonovú, ktorá „vybavovala“ vážne veci – stupňa „vyhradené“ resp. „dôverné“, nie „prísne tajné“ – na súkromnom maile.
Isteže, ministerka zahraničných vecí porušila interné predpisy (možno vagón predpisov). Avšak rozdiel je, že „zhrešila“ v rokoch 2009 – 2016, keď požiadavky na bezpečnosť digitálneho sveta, vedomie dôležitosti ochrany informačných tokov bolo neporovnateľne nižšie než dnes.
„Cybersecurity“, šifrovanie, uzamykanie dát, obrana proti hekerom, malvérom, ransomwarom atď. je v súčasnej realite kybernetických vojen úplne najvyššia priorita, čo je skutočnosť, ktorá robí zo „signalgate“ omnoho vážnejšiu kauzu než Clintonovej mailovanie z nezabezpečeného servera.
Čo sa bezpečnostnej erudície za Trumpa II týka, ešte vážnejšie presahy „sľubujú“ čistky Elona Muska. Nič proti princípu. Prezamestnanosť v servisných organizáciách štátu neobjavili populisti, trebárs egyptológ Bárta považuje „zaľahnutie“ štátu triedou úradníkov za jednu z kľúčových príčin civilizačných kolapsov (kríz).
Analytickejší pozorovatelia však varujú: povedzme, ak z (desiatok) tisícov „odídených“ bude v niečom špičkový(á) len každý desiaty, tak najväčšia bezpečnostná hrozba, Čína, má na výber celé eldorádo expertov rôznych špecializácií.
A keďže sa odchody dejú bez výstupných klauzúl, teda v zmysle, ako dlho a kde nesmú bývalí zamestnanci štátu prijať miesto, tak sa Čína dostáva aj k informáciám, ktorých závažnosť a dôsledky sa nedajú ani tušiť.
To je čo za bezpečnostnú politiku? Nuž asi (presne) na úrovni Tulsi Gabbard, z ktorej Trump urobil šéfku (koordinátorku) špeciálnych služieb, a napriek jej široko známej minulosti, keď na sieťach trolovala za Rusko a Putina. Alebo práve preto?
S kompetenčnou a personálnou výbavou, akú signalizujú Gabbardová a „signalgate“, začína byť napínavé, ako si Trumpova skvelá nomenklatúra poradí so situáciou odlišnou od čias, „keď špión bol konkrétny vycvičený človek".
