„Signalgate“, čiže „prizvanie“ šéfredaktora The Atlantic na poradu o bombardovaní Húsíov, je najvýrečnejší zo škandálov Trump II. „Ignorantstvo, diletantizmus, nezodpovedná a nekompetentná politika“ (Ivan Mikloš to povedal v inej súvislosti) defilujú v najobludnejších rozmeroch práve v bezpečnostnej politike, presnejšie „nepolitike“.
Už len obrovská irónia, že „zosnovateľom“ je bezpečnostný poradca prezidenta, prepožičiava „signalgate“ takú príťažlivosť, že si zaslúži vychutnať do detailov.
Obhajcovia Mike Waltza – to je ten poradca – ho najčastejšie bránia spomienkou na Hillary Clintonovú, ktorá „vybavovala“ vážne veci – stupňa „vyhradené“ resp. „dôverné“, nie „prísne tajné“ – na súkromnom maile.
Isteže, ministerka zahraničných vecí porušila interné predpisy (možno vagón predpisov). Avšak rozdiel je, že „zhrešila“ v rokoch 2009 – 2016, keď požiadavky na bezpečnosť digitálneho sveta, vedomie dôležitosti ochrany informačných tokov bolo neporovnateľne nižšie než dnes.
„Cybersecurity“, šifrovanie, uzamykanie dát, obrana proti hekerom, malvérom, ransomwarom atď. je v súčasnej realite kybernetických vojen úplne najvyššia priorita, čo je skutočnosť, ktorá robí zo „signalgate“ omnoho vážnejšiu kauzu než Clintonovej mailovanie z nezabezpečeného servera.
Čo sa bezpečnostnej erudície za Trumpa II týka, ešte vážnejšie presahy „sľubujú“ čistky Elona Muska. Nič proti princípu. Prezamestnanosť v servisných organizáciách štátu neobjavili populisti, trebárs egyptológ Bárta považuje „zaľahnutie“ štátu triedou úradníkov za jednu z kľúčových príčin civilizačných kolapsov (kríz).
Analytickejší pozorovatelia však varujú: povedzme, ak z (desiatok) tisícov „odídených“ bude v niečom špičkový(á) len každý desiaty, tak najväčšia bezpečnostná hrozba, Čína, má na výber celé eldorádo expertov rôznych špecializácií.
A keďže sa odchody dejú bez výstupných klauzúl, teda v zmysle, ako dlho a kde nesmú bývalí zamestnanci štátu prijať miesto, tak sa Čína dostáva aj k informáciám, ktorých závažnosť a dôsledky sa nedajú ani tušiť.
To je čo za bezpečnostnú politiku? Nuž asi (presne) na úrovni Tulsi Gabbard, z ktorej Trump urobil šéfku (koordinátorku) špeciálnych služieb, a napriek jej široko známej minulosti, keď na sieťach trolovala za Rusko a Putina. Alebo práve preto?
S kompetenčnou a personálnou výbavou, akú signalizujú Gabbardová a „signalgate“, začína byť napínavé, ako si Trumpova skvelá nomenklatúra poradí so situáciou odlišnou od čias, „keď špión bol konkrétny vycvičený človek".
Dnes každý čínsky občan, ktorý cestuje do zahraničia, je špión, keďže sa musí v určitých časových intervaloch hlásiť na ambasáde.
Nuž, nadšenie v Pekingu z Muskových čistiek nebude malé.
