Autor je umelec a publicista
„Pellegrini nie je nadstranícky prezident a okrúhly stôl zneužil na to, aby si kopol do opozície,“ hovorí Tomáš Valášek v diskusii Denníka N.
Predstavitelia strán Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita sa s odstupom niekoľkých dní snažia naprávať komunikačné zlyhania, ktoré nasledovali po ich stretnutí s predstaviteľmi koalície v prezidentskom paláci. Ani dodatočné vysvetlenia však neznejú presvedčivo.
Zopakujme si dva kľúčové okamihy. Po samotnom stretnutí Peter Pellegrini komunikoval jednomyseľnú zhodu, ktorú za okrúhlym stolom mali nájsť koaličné aj opozičné strany: „Žiadna politická strana, ktorá prijala pozvanie na rokovanie, nesúhlasí s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie,“ uvádza prezident.
V prípade, že toto vyhlásenie nebolo pravdivé (ako dnes tvrdia zástupcovia PS a SaS) a prezident si zhodu postojov vymyslel (inými slovami klamal), záhadou ostáva, prečo sa opozícia od prezidenta okamžite a jednoznačne nedištancovala. Popritom pochopiteľne vyvstáva aj otázka, či má zmysel chodiť na stretnutia, ktoré stranícky prezident využíva na to, aby kopal do opozície.
Situácia sa ešte viac komplikuje, keď si človek prehrá spoločné vyhlásenie predstaviteľov PS, SaS a KDH bezprostredne po stretnutí.
Na tlačovej konferencii stoja Michal Šimečka a Branislav Gröhling priamo vedľa Milana Majerského v okamihu, keď hovorí to isté čo Pellegrini. „Dohodli sme sa, že nechceme vysielať vojakov na územie Ukrajiny, v tom sme sa vzácne zhodli opozícia aj koalícia,“ vyhlasuje Majerský. Šimečka a Gröhling nemihnú brvou a ani sa nesnažia toto tvrdenie korigovať.
Dnes už počujeme z úst predstaviteľov opozície niečo iné. Bezpečnostný expert Juraj Krúpa z SaS hovorí, že podporuje vyslanie vojakov do mierovej misie, Valášek to tiež neodmieta, chcel by však poznať detaily.
Okamih, keď bolo treba jasne a zrozumiteľne komunikovať svoje postoje k tejto zásadnej otázke, však lídri oboch opozičných strán už premeškali. Najpravdepodobnejším dôvodom zostáva nedostatok odvahy a snaha politicky taktizovať.
Iste, čas na mierovú misiu na Ukrajine zatiaľ nenastal, známe nie sú ani detaily tohto plánu a je takmer isté, že za súčasnej vlády sa na ňom Slovensko podieľať nebude.
Práve preto však opozícia nemusí zahmlievať diskusiou o detailoch. Jej povinnosťou je dnes jediné – vyslať občanom aj našim západným partnerom jasné posolstvo: Fico nie je Slovensko a o moc sa v najbližších voľbách bude uchádzať politická sila, ktorá sa na rozdiel od súčasnej vlády k Ukrajine a spoločnej európskej obrane nebude správať alibisticky a zbabelo.
V tejto základnej úlohe parlamentná opozícia tentoraz zlyhala.
