Clá, s ktorými Donald Trump slávnostne vyrukoval na celý svet (so zaujímavými výnimkami), a najmä spôsob, akým sa so svojím tímom dopracoval ku konkrétnym sadzbám, si zaslúžia skôr komediálny než vážny komentár. Ibaže vzhľadom na globálny záber si ho už vzali do parády tí najlepší.
Biliónové škody napácha školácky vzorec. Ako Trump zavádzal a uvalil clá aj na tučniaky Čítajte A keď sa ozval Matúš Šutaj Eštok, nedá sa ani parodovať, ako najdebilnejšie sa to dá otočiť na kritiku „slabej EÚ“. Mohli by sme sa pýtať, či sa má EÚ posilňovať podľa vzoru slovenskej vlády, zaviesť celoeurópsku transakčnú daň a objednať košele s prímesou kávového zrna, ale ešte by mal pocit, že sa s ním niekto rozpráva.
Zostáva teda konštatovať, že Amerika sa slovakizuje tak neúprosne, že nás nechala ďaleko v prachu. Kým u nás sme z vyšinutého konšpirátora urobili vládneho splnomocnenca, Američania si ho druhý raz zvolili rovno na čelo vlády, pričom medzičasom zmizli prekážky, ktoré mu bránili realizovať jeho vízie.
Bude to drahé pre celý svet a úplne najviac to logicky zabolí Ameriku.
Clá treba brať len ako jednu z prvých ilustrácií rozmerov a intenzity tejto bolesti. To, čo sa Trumpovi nepáči a chce to odstrániť, teda obrovský obchodný deficit Spojených štátov, je totiž v skutočnosti prejavom ich blahobytu.
Za tými slovami a číslami sa skrýva prostý fakt, že Američania skonzumujú najviac tovarov, ktoré vyrobil niekto iný. Kolega Colbert by tu dodal, že luxus dovozu býva draho vykúpený, a postaral by sa, aby sme v učebnici dejepisu mali heslo „merkantilizmus“. Nerátal však s tým, že nejaká krajina bude mať luxus emitenta globálnej meny.
No to už sme odbočili. Dosť na tom, že Trumpov krok bude v istom smere úspešný. Nielenže cudzí vývozcovia prídu o kšeft, ale najmä Američania skonzumujú menej tovarov, čomu na vidieku hovoríme, že schudobnejú. Iste nie všetci, hŕstka na tom aj zarobí naozaj veľké peniaze, ale o motívoch tu nebudeme špekulovať.
No a to sme len na začiatku, nezabudnime, že Trump je vo funkcii len 2,5 mesiaca. Príde ešte s množstvom originálnych nápadov, ktorými sa pokúsi o mohutný skok vpred, aby urobil Ameriku opäť veľkou. To sa mu síce nepodarí, ale keď už to bude drahé a boľavé, budeme si z toho môcť vziať isté poučenie.
Tu sa nedá ubrániť zmienke o jednom čínskom veľkom kormidelníkovi. Vďaka nemu sme sa dozvedeli, že napohľad geniálna myšlienka poslať vidiečanov zabíjať vrabce a na dvore odlievať železo namiesto prerodu krajiny na priemyselnú veľmoc prináša skôr obete. Ich počet wikipédia odhaduje na 15 až 55. Miliónov.
