Autor je teológ a spisovateľ
Viac ako štyridsaťtisíc slovenských mužov vrátane jedného pouličného poslaneckého boxera podpísalo akési nezáväzné vyhlásenie, že nebudú brániť svoju vlasť.
Ako už u nás býva zvykom, veľká časť z nich sa zároveň považuje za vlastencov, ale len za takých, akými boli ruské motorkárske spolky na amerických motorkách zo sovietskeho seriálu No počkaj!, ktorý vo vrcholnej fáze Gorbačovovej éry zobrazoval rebéliu ako drsného vĺčka naháňajúceho zajaca.
Sovietizácia histórie a naša vďačnosť
Falošná rebélia sovietskeho typu, povolená v rámci perestrojky, bola pointou za niekoľko desiatok rokov trvajúcim pokusom historického a kultúrneho odzbrojovania Ruskom podrobených a okupovaných štátov.
Výsledkom dlhotrvajúceho pôsobenia sovietskej propagandy je falošná predstava o tom, že iba oni, Sovieti, mali hrdinov, že iba oni mali obete a iba oni dokázali viesť účinnú obrannú a neskôr oslobodzovaciu vojnu.
Ostatným menším a podrobeným národom vštepovali prostredníctvom heroizujúcich filmov a školského vyučovania presvedčenie, že domácich hrdinov nemali, že domáce elity v Poľsku alebo v Československu boli zbabelci a kolaboranti a že musíme byť sovietskemu heroizmu navždy vďační.
Svoju vďaku sme prejavili tak, že sme sa stali takmer na päťdesiat rokov súčasťou zaostalého, no hrdinského bloku, ktorý si celú svoju pamäťovú politiku vo vzťahu k našim dejinám postavil na mazaní mien, príbehov, vyhadzovaní našich hrdinov a hrdiniek z dejín a z učebníc do takej miery, až sme uverili našej slabosti až zbabelosti a k okupačnej moci Sovietov a ich domácich kolaborantov sme pristupovali s úctou známou iba z rímskych dejín.
Dejiny slovenského vzdoru a slovenského odboja sú však plné výpravných príbehov a mien, ktoré na rozdiel od signatárov „charty kapitulácie“ bojovali nielen za osobnú česť, ale za urodzený, hrdinský koncept dejín.
Pre tých, ktorí tak rýchlo zabudli a nechali si v školách prepísať propagandou vlastné dejiny, pripomíname, že spomienka na Milana Rastislava Štefánika bola do polovice osemdesiatych rokov zakázaná, výstupy na zarastené Bradlo monitorované a ľudia na Košariskách mali zákaz pokračovať po ceste ďalej k Mohyle.
Kolaborantská historiografia Pezlárov, slúžiaca na vnútenie jedinej heroickej verzie dejín spojenej so Sovietmi, dôkladne vyhodila z našich učebníc, filmov a kníh generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, o Jozefovi Gabčíkovi sa v evanjelických rodinách hovorilo ako o disidentovi, no v školách sme denne preberali Zajcevov, akéhosi Timura a mená desiatok sovietskych pionierov, ktoré zaplavovali predstavivosť a historickú pamäť krajiny a československých detí.
