Možno je úplnou samozrejmosťou tvrdenie, že ústava je základný zákon štátu. No zaujímavejšie by bolo zisťovanie, čo si jednotliví členovia, prípadne členky zákonodarného zboru predstavujú pod týmto slovným spojením, keď dvíhajú ruky, to jest stláčajú gombíčky pri našom príliš častom prijímaní zmien do ústavy.
Teraz si odmyslime skutočnosť, že Robert Fico potrebuje denne odvádzať pozornosť od skutočných problémov, tak usilovne prináša na stôl sprostosti, ktoré život ľuďom nanajvýš zhoršia. (No iba niektorým!) Svoje chúťky meniť ústavu prezentuje napríklad aj KDH alebo matovičovci s Kresťanskou úniou pod krídlom.
Národná rada v stredu posunula do druhého čítania vládnu novelu ústavy.
Ešte aj keby sme (len tak laboratórne) pripustili, že tieto idey sú motivované dobrými úmyslami, je to materiál, ktorý sa výborne využíva na dláždenie cesty do pekla.
Náš základný zákon štátu si zjavne vážime presne tak mocne ako náš štát – preto si do ústavy vyše tridsať rokov utierame podrážky. A teraz sa táto činnosť nazýva suverenitou Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
