Milé čitateľky, milí čitatelia,
komunistické tajné služby mali špeciálne oddelenia pre špionáž v zahraničí, odhaľovanie zahraničných agentov prenikajúcich do danej krajiny a oddelenia pre vnútorného nepriateľa. Tretie oddelenie sa zameriavalo na sledovanie a elimináciu osôb považovaných za hrozbu pre režim zvnútra. Boli to občania, ktorí sa organizovali, vydávali samizdat, chodili do kostola, čítali zakázané knihy alebo počúvali Slobodnú Európu. Podľa komunistov vyvíjali protištátnu činnosť, boli príživníci, rozvracači, agenti.
Vnútorným nepriateľom boli často aj ľudia, ktorých udal sused, lebo ich začul hromžiť na komunistov. Mohli to byť učitelia, ktorí odmietli vyučovať Víťazný február 1948, alebo spisovatelia, ktorí sa odklonili od dialektického materializmu v ponímaní Marxa a Engelsa.
Čítajúc niektoré vyjadrenia politikov na adresu aktivistov a mimovládnych organizácií môžeme mať oprávnený pocit, že mentalita ľudí, ktorí využívali komunistické tajné služby, úspešne odolala demokratickým zmenám, dokonca sa na podmienky „demokracie“ adaptovala. O aktívnych občanoch hovoria ako o agentoch, príživníkoch, pučistoch a rozvracačoch.
Parlament nateraz odsunul hlasovanie o novele zákona o neziskových organizáciách, ktorá vytvára pôdu na monitorovanie všetkých aktivít týchto organizácií, aké môžu ovplyvňovať verejných činiteľov, ale je zrejmé, že ambíciu mať bič na mimovládky vládna moc nevzdá.
Robert Fico hovorí, že nejde o nijaký „ruský zákon“, že legislatívny výtvor z komnát SNS je v súlade s európskymi normami. Okrem odborníkov zo Slovenska nesúhlasí ani komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty. Tvrdí, že zákon by mala koalícia schvaľovať v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Nepozdáva sa mu, že mimovládky by štát mohol sankcionovať a potom rozpúšťať aj bez právoplatného rozhodnutia súdu.
Navyše O’Flaherty vyslovil aj pochybnosť, či Slovensko takýto zákon vôbec potrebuje.
Zákony na obmedzenie činnosti mimovládok sú nevyhnutnou súčasťou autoritatívnej výzbroje. Keď kritici nazývajú tento zákon ruským, netvrdia, že je identický s Putinovým zákonom proti zahraničným agentom, ale duch a cieľ týchto zákonov sú veľmi podobné. Máme mnoho príkladov po celom svete. Aby sme nesiahali neustále po notoricky známe príklady z Ruska alebo Turecka, pozrime sa napríklad na Peru.
Pred menej než mesiacom, v marci aj peruánsky Kongres schválil podobne kontroverznú novelu zákona, ktorá výrazne posilňuje vládnu kontrolu nad mimovládnymi organizáciami financovanými zo zahraničia. Ľudskoprávni aktivisti v Peru vyčítajú novele podobné veci ako tí na Slovensku. Pozorovatelia čoraz častejšie upozorňujú, že v Peru, aj keď ešte nie je čistokrvná autokracia, demokratické inštitúcie erodujú.
Navyše, Ficova túžba po transparentnosti nie je všeobecne platná. Označovanie členov týchto organizácií za lobistov by ich stigmatizovalo, ale celá armáda vybavovačov, ktorí sa prisali na vládne strany, bude bez akejkoľvek regulácie môcť lobovať za hocičo prospešné pre rodinu alebo stranu.
My všetci platíme Fica
Bolo by zaujímavé vedieť, koľko voličov Smeru si uvedomuje, že spolufinancujú vládnutie strany Roberta Fica. Svoj príspevok majú jasne uvedený na výplatnej páske. Samozrejme, nielen voliči SNS prispeli vlastnými peniazmi na medzištátnu limuzínu ministerky Martiny Šimkovičovej.
Keď sa Robert Fico rozkrikuje, že nikoho nič do jeho bývania, rozhadzuje rukami nad tým, že novinári sa pýtajú na Norberta Bödöra, ktorého Bonul dostával bohaté zákazky od vlády, alebo prečo podporuje zo svojej rezervy konšpiračné weby, tak sa bráni kontrole. Lebo rezerva predsedu vlády je vlastne rezervou daňového poplatníka.
Keď Fico zakladá a rozdáva ministerstvá, aby udržal svoju vládu pokope, volič by nemal zabúdať, že ide aj o jeho peniaze. Každý, kto má príjem a platí dane, má právo vedieť, ako s verejnými financiami štát nakladá. Presne tak, ako doma zvažujú, či si môžu dovoliť kúpiť nový mobilný telefón dieťaťu, by mali uvažovať nad výdavkami vlády.
Čítajte: Skladáte sa na Ficov plat, máte právo ho kontrolovať
Odsúdená nominantka vedie štátnu agentúru
Eva Lisová, ktorá bola v minulosti odsúdená v dvoch prípadoch, ktoré súviseli s jej nezákonným realitným biznisom, vedie Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania, upozorňuje môj kolega Matúš Burčík. Robert Fico povedal, že mu na tomto projekte mimoriadne záleží a že to považuje za premiérsku tému.
Lisovú Krajský súd v Nitre v roku 2022 uznal za vinnú zo zločinu poškodzovania veriteľa a uložil jej trest tri roky podmienečne. Skúšobnú lehotu stanovil na päť rokov. Okrem toho bola uznaná za vinnú aj z podvodu. Mala zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti či družstva. Aj keď to na prvý pohľad matematicky nevychádza, pri nástupe do funkcie šéfky agentúry mala Lisová už trest odpykaný. Burčík sa vo svojom článku snaží zistiť, ako je to možné.
Čítajte: Projekt nájomných bytov riadi odsúdená nominantka Smeru. Záznam o treste jej vymazali
Čo je za útokmi na vyšetrovateľov káuz Smeru
Robert Fico, podpredseda parlamentu a otec šéfa tajnej služby Tibor Gašpar na spoločnej tlačovej konferencii agresívne útočili na nepohodlných vyšetrovateľov káuz Smeru. Vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu spájali s možným budúcim atentátom na politikov Smeru, pričom skreslene informovali aj o zdravotnom stave z dokumentácie, ku ktorej nemôžu mať legálny prístup. Zároveň sa sťažovali, že polícia proti nim dostatočne nekoná.
Moji kolegovia Peter Kováč a Michal Katuška pre vás vysvetľujú, čo Fico a Gašpar sledujú svojimi útokmi, čo predchádzalo tomuto vystúpeniu a od čoho sa snaží Smer odvádzať pozornosť.
Čítajte: Čo sa nezmestilo na tlačovku Smeru o čurillovskej krvi
Keď Súdna rada zastrašuje
Útoky na vyšetrovateľov káuz smeru sme s kolegyňou Janou Krescanko Dibákovou okomentovali aj v Aréne. Hovorili sme aj o tom, či sa Robertovi Ficovi opäť podarí upratať Andreja Danka, ktorý sa teraz pre zmenu snaží zrušiť transakčnú daň, za ktorú sám hlasoval. Okomentovali sme aj tlačovú konferenciu predsedníčky Súdnej rady Marcely Kosovej, ktorá sa vyjadrila ku „klamstvám a útokom niektorých médií v súvislosti s podaním návrhu na stíhanie sudkyne Pamely Záleskej“.
Ponúkam vám aj moje vyjadrenie zo sociálnych sietí k tejto tlačovej konferencii:
Inštinkt Súdnej rady, že má častejšie vysvetľovať svoje rozhodnutia verejnosti, je správny. Žiaľ, pani Kosová namiesto systematického informovania verejnosti o krokoch Súdnej rady alebo postupoch súdov, ktoré napríklad vyvolali otázky vo verejnosti, komentuje názorové texty a formáty v médiách. V komentári a v podcaste moji kolegovia Nataša Holinová, Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo komentovali postupy sudcov a rady v rámci novinárskej kritiky, ktorú sudcovia ako nositelia verejnej moci musia znášať.
Samozrejme, aj sudcovia majú možnosť obrátiť sa na Tlačovú radu, dokonca aj podať civilnú žalobu. Aj keď vyhrážať sa médiám žalobami za názorové texty je už skôr zastrašovanie médií.
Dnešné vystúpenie pani Kosovej nebolo prvým mediálnym okienkom Súdnej rady.
V minulosti sa pani Kosová venovala komentáru môjho kolegu Matúša Kostolného, ktorý oprávnene kritizoval rozhodnutie súdu ohľadne extrémistu Daniela Bombica. Mimochodom, toto rozhodnutie je dnes už zrušené a Denník N naďalej môže Bombica nazývať tým, čím v skutočnosti je: antisemitom a fašistom.
Súdnej rade prekážal aj príhovor herca Roberta Rotha na proteste proti vláde Roberta Fica a považovala to za útok na sudcov. Na základe doterajších reakcií Súdnej rady akákoľvek kritika sudcov môže byť považovaná za „burcovanie“ proti nim.
Jedna vec je rešpektovať rozhodnutia súdov, ale je úplne legitímne ich okomentovať a od sudcov vyžadovať dodatočné vysvetlenia. Je zaujímavé, že Súdna rada sa takto vášnivo nezastáva sudcov, na ktorých útočí Robert Fico alebo členovia jeho vlády.
Pozerajte: Šéfredaktorka v Aréne: Fico si myslel, že Danka už upratal, podcenil jeho charakter
Je to také jednoduché?
Presuniem firmu do Česka a nebudem platiť transakčnú daň. Podobné vyjadrenia plnia posledné týždne internet. Diskusie sa ešte zintenzívnili, keď od začiatku apríla podnikateľom prichádzajú od bánk správy, koľko im strhli na transakčnej dani.
Kolegyňa Michaela Štalmach Kušnírová si prezrela stránky s informáciami, ako firmu presunúť k susedom, a čitateľov upozorňuje, že s tými postupmi „to nie je také jednoduché a podnikatelia sa nechtiac môžu dostať do problémov“.
Čítajte: Zbalím sa a založím si firmu v Česku, hromžia firmy pre transakčnú daň. Nie je to jednoduché
Posledné tango v Paríži, ale tentoraz od Kristíny
Asi ste už počuli ten príbeh. Ako Bertolucciho film poznačil mladú herečku, ktorá v ňom hrala s Marlonom Brandom a podľa scenára ju mal znásilniť. Tentoraz ho však opisuje kolegyňa Kristína Kúdelová cez nový film Maria. Francúzska režisérka Jessica Palud v ňom rozpráva o tom, čo tento nápad pre mladú a neskúsenú herečku vtedy znamenal a ako fatálne poznamenal celý jej ďalší život.
„V ten deň Brando a Bertolucci raňajkovali sami. V tom istom byte, ako sa nakrúcal film. Debatovali o scéne, kde malo dôjsť k násilnému sexuálnemu aktu. Obom im padol zrak na maslo a bez toho, že by si niečo potrebovali vysvetliť, rozhodli sa, že Mariu prekvapia. Maslo použili ako lubrikant a scénu nakrútili bezohľadnejšie, ako bolo v scenári,“ píše Kristína.
Čítajte: Nevedela, že to maslo použije ako lubrikant. Scéna zo slávneho filmu jej zničila život
Ďakujem, že nás čítate a že odoberáte môj newsletter. Ak ho ešte neodoberáte, prihlásiť sa môžete na tomto linku.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
