Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS.
Kvetná nedeľa a Veľký týždeň, ktorý sa ňou začína, je vlastne manuálom, ako interpretovať prieskum verejnej mienky. Scenár Ježišovho príbehu predznamenáva príbeh popularity a kolektívnych ambícií.
Ježiš bol favoritom pragmatikov v jednom tábore a ohrozením tých, ktorí jeho slová a konanie vnímali ako svoje ohrozenie. Judáš je prototypom tých, ktorí Ježišovej láske a súcite vidia len plytvanie. Peniaze, čo hriešnica použila na oleje, ktorými prejavila svoju úctu Ježišovi, by najradšej použili ako „helicopter money“, aby si tak kupovali priazeň zástupov.
„Hosana“ Kvetnej nedele, ktoré ukazuje Ježišov vstup do Jeruzalema a túžbu zástupov spraviť z neho celebritu a vodcu povstania, sa mení v bohoslužbe kresťanskej spirituality na „Ukrižuj ho“ Veľkého piatka. Aby zazvučala slávnostným „Haleluja“ Veľkonočného rána.
Ohýbanie spravodlivosti?
Nálady povrchnej verejnosti a túžby mať na čele svojho zástupu vplyvnú celebritu sa zmenia. Ak celebrita „neobsluhuje“ okamžité politické potreby zástupov, prichádzajú intrigy a spravodajské hry mocných.
Preto majú vo veľkonočnom príbehu dôležitú až kľúčovú úlohu vládcovia, veľkňazi, zákonníci a zástupy farizejov ako zástupcov tých, ktorí navonok rešpektujú náboženské a národné tradície. To oni vytvorili pred Pilátom v nádvorí jeho rezidencie priestor pre použitie biblického paragrafu 363.
Pilát prepustí Barabáša, o ktorom biblický text stručne konštatuje, že to bol usvedčený kriminálnik, hoci mohol a chcel vlastne oslobodiť tesára z Nazaretu. Aj preto niektorí autori opisujú proces s Ježišom ako justičnú vraždu a predlohu pre každý zinscenovaný súdny proces.
Kalkul mocných nevyšiel. Taktika a stratégia mocou opantaných vodcov zástupov narazila na nepochopiteľnú stratégiu Najvyššieho. Morálne víťazstvo často používame ako racionalizáciu porazených. Sme lepší, ale mali sme smolu, neprial nám osud, šťastena alebo rozhodcovia.
Nádej nie je víťazstvo
Morálne víťazstvo je však niečo iné. Je to postoj nádeje, ktorý vyplýva z toho, že neochvejne stojíme na strane slabých, ponižovaných a neprávom utláčaných. Modernou rečou to znamená, že nediskriminujeme. Láska k blížnemu je láskou k pravdivému obrazu nás samých, nášho okolia a sveta. Aj keď to je aktuálne nepohodlné.
Veľký piatok je len epizóda ukrižovanej pravdy, ktorú chcú mocní intrigáni pod rúškom zákonnosti zakopať a navždy pochovať. Tesár z Nazaretu sa však práve v tomto momente ukáže vo svojom pravom svetle. Vo svetle večného a tvorivého slova, ktoré – ako hovorí na úplnom začiatku biblický text – sa vznášalo nad vodami ešte vtedy, keď Zem bola pustá a prázdna. Je to Boží syn.
Jeho „bratia a sestry“, ktorými boli hlavne farizeji, to nepochopili a boli v prvej línii militantných fanatikov, ktorí spolupracovali na jeho odstránení. To oni zariadili, že zástupy „otrávené“ lžou o Ježišovom bohorúhačstve kričali „Ukrižuj ho“.
Ježišovi priatelia tiež zo strachu pred zástupmi zakríknuto mlčali. Jeden z nich sa dokonca stal aj hovorcom všetkých sklamaných Ježišových spolupútnikov a Ježiša zaprel. Podľa biblického textu hneď trikrát.
Nič nové pod slnkom
Preto je veľkonočný príbeh nadčasový a Kvetná nedeľa je každý rok novou pripomienkou toho, že sa nám ako veriacim ľuďom v tomto svete nedeje nič výnimočne nové. Ako hovorí zdanlivo najskeptickejšia biblická kniha Kazateľ: Nič nové pod slnkom. Máme manuál aj vysvetlivky. A nádej.
Máme aj 2025 rokov tradície toho, že Ježiš ostane navždy nepohodlným, lebo namiesto kolaborovania s mocnými si vybral tých, ktorí pracovali hoci aj v deň predpísaného sviatočného odpočinku, ak to bolo potrebné.
On sám uzdravoval chorých hoci aj v sobotu, nebál sa infekcií nevyliečiteľne chorých postihnutých leprou, zastával sa žien, nebál sa zhovárať s prostitútkami, prevracal stoly v chráme, vystieral svoje ruky k inovercom či mýtnikom.
Svätuškárov nazýval obielenými hrobmi, hadím plemenom či pokrytcami. A dával svojim blízkym za príklad deti a jednoduchosť holubíc. Nabádal však aj na opatrnosť pred kvasom farizejov či pokušením robiť kompromisy s chrámovou aristokraciou.
Biela farba víťazstva
Nemôžeme teda prehrať. Len nádej na víťazstvo sa aj v našom vnímaní musí trochu preformátovať. Ježišov príbeh bol uložený do hrobu v bielej plachte. Víťazstvo svetla nad tmou sa deje takto neviditeľne už od večnosti. Zástupy to nezmenia. Farba Ježišovho víťazstva je biela. A toto biele svetlo v sebe nesie aj farby akejkoľvek trikolóry či dúhy.
Po grécky sa zástup povie ochlos. Preto dnes niektorí komentátori hovoria o nástupe anonymnej ochlokracie, vlády zástupov. Anonymné zástupy získali cez technológie šíriace strach a nenávisť na túto historickú chvíľu moc nad svetom. Vláda mysliacich a cítiacich ľudí sa však do tohto sveta vráti. Vráti sa opäť ako vláda ľudu, ako demokracia, ktorú musíme aj naďalej vylepšovať a spoločne kultivovať. Ľud ako demos má právo a nádej na to, aby bol vyvedený z otroctva kolektívneho egoizmu a šialenstva mocných narcistov.
Skúsme sa takto pozrieť na nasledujúcich sedem dní od Kvetnej nedele do Veľkej noci a na to, čo nás ešte čaká. A neprizerajme sa. Pridajme sa na stranu spolupracovníkov nádeje a svetla. Pridajme svoj príbeh ako ďalšiu časť a voľné pokračovanie Ježišovho príbehu.
