Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
O tom, že žijeme v náročných časoch, asi netreba nikoho presviedčať. Svet, ako sme ho poznali, sa nám rúca pred očami a z viacerých dôvodov sme na tom na Slovensku horšie ako v porovnateľných krajinách.
Už dlho sa prepadávame vo všetkých oblastiach a rebríčkoch, ktoré sú dôležité nielen z ekonomického hľadiska, ale predovšetkým pre negatívne dôsledky na životnú úroveň a kvalitu života.
V pásme vysokého rizika
Ako malú a otvorenú ekonomiku, jednu z desiatich najotvorenejších na svete, nás obchodné vojny zasiahnu veľmi silno, o to viac, že vyrábame najviac osobných automobilov na obyvateľa na svete a práve tento sektor je v epicentre obchodných vojen.
Navyše, vláda spochybňuje naše ukotvenie v euroatlantickom spoločenstve, ktoré je jedinou zárukou našej nezávislosti a územnej celistvosti, a podkladá sa Putinovmu režimu. Režimu, ktorý je, naopak, najväčšou hrozbou pre našu slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť.
Problém však nie je len vo vláde, tá je, aká je, aj (hoci nielen) preto, že populizmu Roberta Fica podlieha príliš veľa slovenských voličov a putinovskej propagande najvyšší podiel populácie spomedzi všetkých porovnateľných krajín.
A do toho všetkého prišla začiatkom apríla správa Európskej komisie, podľa ktorej máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií zo všetkých dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie, pričom Slovensko sa ako jediné nachádza v pásme vysokého rizika.
Strednú úroveň rizika dlhodobej udržateľnosti majú spomedzi porovnateľných krajín Rumunsko, Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Česko a Litva a nízke riziko Bulharsko, Chorvátsko, Lotyšsko a Estónsko.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií (S1) je u nás na úrovni 6,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo znamená, že práve o toľko by bolo treba znížiť deficit verejných financií, aby sme boli schopní do roku 2027 udržať verejný dlh pod hranicou šesťdesiat percent HDP.
