Autor je bývalý sudca Súdneho dvora EÚ
Nová generácia sudcov na Slovensku berie veľmi vážne poslanie zverené im demokratickou ústavou: zabezpečovať dodržiavanie práva bez ohľadu na postavenie alebo spoločenskú situáciu ľudí. Hovorí sa tomu rovnosť pred zákonom.
Vidieť to najmä na snahe stále len neveľkého ostrova sudcov skoncovať s demokratickou anomáliou poskytovania výhodnejšieho zaobchádzania vybraným jednotlivcom a skupinám ľudí v rozpore s touto ústavnou zásadou. Ešte pred nejakým časom bolo nemysliteľné stíhať a trestať predstaviteľov vládnucej moci a významných osobností politického, ekonomického a verejného života rovnako ako zvyšok obyvateľstva.
Nová mentalita sudcov
Táto nová generácia sudcov a sudkýň (ale aj prokurátorov, advokátov, operatívcov a vyšetrovateľov činných v rámci prípravného konania) sa začala na Slovensku formovať paralelne s demokratickými zmenami, najmä po jeho prijatí do európskych štruktúr, ako sú Rada Európy s jej Európskym dohovorom o ľudských právach (od roku 1993) a Európska únia s jej primárnym a sekundárnym právom a Chartou základných práv (od roku 2004).
Imperatívne uplatňovanie vzájomne prepojených základných demokratických hodnôt, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, ktoré viedli k založeniu týchto medzinárodných organizácií v reakcii na hrôzy svetových vojen minulého storočia, tak začalo meniť celkový štýl myslenia a spôsob uvažovania slovenských sudcov.
Ak je faktom, že medzi sudcami a politikmi prebieha odveký „silový“ boj, pomer síl sa medzi nimi vďaka týmto zmenám výrazne zmenil v prospech sudcov. Slovenskí sudcovia dovtedy podriadení komunistickým zákonom získali naraz významné rozhodovacie právomoci a ústavné záruky na presadzovanie európskych zásad spravodlivého procesu.
Táto nová mentalita sudcov sa však doteraz nestala na Slovensku úplnou samozrejmosťou a vyniká len z prípadu na prípad.
Možno je to tak aj preto, že súčasní vládni politici stále zápasia s tým, či sa majú považovať za účastníkov konania ako ostatní a akceptovať nad sebou súdnu kontrolu. Podľa nich zrejme nie.
Hľadajú totiž pred ňou rôzne kolektívne a individuálne úniky a dokonca, ako nedávno, na účel posilnenia svojej nedotknuteľnosti prijali novelu Trestného zákona, ktorá, ako to vystihol prokurátor Peter Sepeši, nám pre spôsob, ako sa presadila a ako sa nerozprávalo s odborníkmi, zobrala dôstojnosť.
Opakuje sa takto boj starého sveta proti novému s cieľom ak nie zvrátiť, tak aspoň zásadne oslabiť nové pravidlá demokratickej hry, ktoré sú založené na prísnom oddelení politiky od justície, teda na tom, že politika nijako nezasahuje do výkonu súdnictva.
Špecifickosťou tohto boja na Slovensku sú rôzne osobné, priame alebo nepriame útoky na profesionálnu integritu a česť sudcov.
Čo je poslaním Súdnej rady
V tejto súvislosti mám na mysli najmä minuloročnú žiadosť premiéra Roberta Fica adresovanú novému prezidentovi na odvolanie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana z funkcie predsedu za chybu pri doručovaní uznesenia o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona a disciplinárny návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska na predsedu senátu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta v súvislosti s rozhodovaním jeho senátu v prípade, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva následne odsúdil Slovenskú republiku.
