Autor je filozof
Na pamätné dni si zrejme najčastejšie nespomenieme. O dni Zeme však treba hovoriť a premýšľať nielen 22. apríla, ale čo najčastejšie – ideálne každý deň. A prečo? Zem je zatiaľ jediné známe miesto vhodné pre život a hrozí jej smrteľné nebezpečenstvo v podobe možno nezvratných, so životom nezlučiteľných procesov, ktoré vyplývajú z dôsledkov prehlbovania globálnej klimatickej krízy. A predsa sa stále nájdu ľudia, ktorí ignorujú, zľahčujú alebo popierajú toto nebezpečenstvo.
Klimatická kríza? Preboha, nebláznite!
Takto nejako by asi reagovala aspoň u nás drvivá väčšina politikov na otázku, čo chcú urobiť s klimatickou krízou. Ešte i s dodatkom, že dnes máme celkom iné problémy a starosti! Fakty však neobídeme ani neoklameme.
Tak napríklad fakt, že minulý rok po prvýkrát v histórii nárast globálnej teploty dosiahol hraničnú hodnotu 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, stanovenú ešte Parížskou dohodou o zmene klímy v roku 2015, za ktorou negatívne klimatické zmeny môžu byť už nezvratné.
V tom istom roku Európa zažila niektoré z najhorších záplav za desaťročia a súčasne mala najteplejší rok od histórie meraní. Niekto si pod posledným údajom predstaví viac hrejivých slnečných dní. To je však iba povrchná predstava, za ktorou sa skrýva postupné prehrievanie planéty a s ňou spojené obrovské hospodárske škody zapríčinené dlhodobým obdobím sucha, nové, nevídané sociálno-politické problémy (masová migrácia obyvateľov najviac postihnutých oblastí), ale i zdravie a životy ľudí ohrozujúce dôsledky spôsobené extrémnymi a dlhotrvajúcimi horúčavami.
Niežeby výkyvy počasia doposiaľ dejiny nepoznali: v celosvetovom meradle vždy existovali rozmary počasia, vždy tu boli mimoriadne suchá aj rozsiahle záplavy, veľké mrazy i veľké horúčavy. No naša epocha je jedinečná extrémnosťou, rýchlosťou a rozsahom klimatických zmien a s ňou spojených problémov.
Pojem klimatickej krízy vyjadruje práve túto špecifickú historickú situáciu radikálnej premeny podnebia v globálnom meradle, akú sme doposiaľ nepoznali. Niekde sú to spomínané extrémne vlny horúčav, ktoré sa danom území nikdy predtým neobjavili – jednak svojou abnormálnou výškou, ale aj trvaním v rozpätí niekoľkých dní až týždňov. Inde prišli nepredvídané a dovtedy nevídané mohutné záplavy, ktoré vznikajú akoby z ničoho, a to aj na miestach, kde sa predtým nikdy nevyskytovali. A inde sú to zase nečakané, neobvykle vysoké mrazy.
