Čo nám hovorí útok na Sumy nielen o Rusoch (píše Petra Procházková)

Autorka je redaktorkou českého Deníka N

Ruský útok na Sumy je jasný vojnový zločin. Napriek tomu stojí za to rozobrať niektoré mýty, ktoré spriadajú novinári, blogeri, komentátori, politici a ľudia na sociálnych sieťach.

Kto a čo bolo cieľom v Sumy?

Najskôr k pochybnostiam o tom, či Rusi mierili na civilistov. Mnoho politikov a aktivistov tvrdí, že nie, aby tak vylepšili obraz Rusov ako vrahov malých detí.

Domnievam sa, že Rusi skutočne na civilistov necielili. To však neospravedlňuje použitie zvolenej zbrane v husto obývanej lokalite. Diskusia o tom, či je vojenské zhromaždenie legitímny vojenský cieľ, ospravedlňujúci obete medzi civilistami, alebo nie, je zbytočná. Nie je.

To, že sa v centre oblastného mesta Sumy v nedeľu konalo slávnostné vyznamenávanie príslušníkov 117. brigády teritoriálnej obrany priznal aj šéf oblastnej vojenskej administrácie Volodymyr Arťuch. Nechajme bokom, aké múdre je niečo také organizovať v centre mesta.

Každopádne, k Rusom sa správa, že len dvadsaťpäť kilometrov od ruskej hranice bude na jednom mieste veľa ukrajinských vojakov, doniesla. Súdiac z priebehu raketového útoku nevedeli, kde presne slávnosť bude. Buď zisťovali informácie len z otvorených zdrojov, a tie z bezpečnostných dôvodov zahmlievali, hoci málo, alebo to ich miestny informátor nevedel.

Preto Rusi poslali na Sumy dve rakety s odstupom dvoch minút. Druhá raketa teda nebola určená na likvidáciu záchranárov a ľudí, ktorí sa zbehli na miesto útoku, čo je ďalší mýtus šírený politikmi a aktivistami, ale mala zasiahnuť druhý cieľ, pretože si ruská strana nebola istá, ktorý je pravý.

Obe rakety dopadli tam, kam ich ruskí vojaci zo 112 brigády, dislokovanej vo Voronežskej oblasti Ruska, a 148 brigády v Kurskej oblasti, poslali.

Budovy, na ktoré mierili, sú od seba vzdialené stoštyridsať metrov. Zvolené rakety Iskander (9M723) majú maximálnu odchýlku od cieľa päť až sedem metrov, určite nie stoštyridsať, čo bola vzdialenosť medzi Kongresovým centrom a obchodným centrom na Petropavlovskej ulici 57.

V oboch sú veľké sály vhodné na zhromaždenie podobné slávnostnému vyznamenávaniu vojakov. Rusi chceli takmer určite zasiahnuť obe budovy, pretože nevedeli, v ktorej z nich sú vojaci. Kde presne boli, nevieme.

To, že Rusi cielili na civilistov a chceli ich čo najviac povraždiť, je síce správa z kategórie vojnových mýtov, ale isté je, že vedeli, aké civilné straty spôsobia. Rovnako ako to, že im to bolo jedno. Bezohľadnosť voči civilistom je v ruských vojnových dejinách tradičná.

Prečo je ťažké zostreliť Iskander

Najväčším dôkazom ruskej ignorancie k životom civilistov je zvolená zbraň. Ukrajinci, ani nikto iný, nedokážu účinne zostreľovať balistické rakety, ako boli aj sumské Iskandre.

Každá niesla hlavicu s hmotnosťou štyristoosemdesiat kilogramov. To je skutočne veľa. S najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o kazetovú bombu, ako sa špekulovalo, ale o trieštivú.

Nie je to žiadna humánna nálož, ale ak chceme byť presní, nemali by sme šíriť neoverené informácie. Správa o kazetovej munícii už ale žije vlastným životom a zrejme sa dostane aj do učebníc vojnovej histórie.

Zaútočiť na mesto balistickými raketami ráno na Kvetnú nedeľu znamená robiť to s vedomím, že zabijem veľa civilistov bez ohľadu na to, akú nálož použijem. Rusi sa proste rozhodli zabiť čo najviac ukrajinských vojakov a že sa zišli v centre mesta je podľa nich ich chyba.

Napokon, za civilné obete môže Kyjev, počuť z ruských propagandistických blogov. Nemajú sa vraj skrývať za ženy a deti, keď si vešajú na hruď medaily za hrdinstvo. „My za to nemôžeme. Zavinili si to sami,“ znie jednohlasne z ruských sociálnych sietí.

Akosi sa v tomto zborovom kriku zabudlo, že Rusko Ukrajinu napadlo a diskusia o tom, aké rakety na ňu môže odpaľovať je absurdná, pretože jediná správna odpoveď je: „žiadne“.

Zostreliť balistickú raketu je ťažké nielen vďaka charakteru strely, ktorá sa pohybuje po balistickej trajektórii obrovskou rýchlosťou, a najvyššou, keď zasahuje cieľ. Jediné dva systémy, ktorými ju majú Ukrajinci šancu zasiahnuť, sú americký Patriot a nemecká strela vzduch-vzduch s infračerveným navádzaním IRIS-T.

Oboch má Ukrajina málo. Navyše, ani Patrioty podľa vojenského experta a bývalého hovorcu generálneho štábu ukrajinskej armády Vladislava Selezňova v poslednom čase nedokážu rakety zostreliť.

Rusi, hoc majú povesť večne opitých sedliakov a ignorantov, naštudovali špecifiká ukrajinskej protivzdušnej obrany a raketové systémy prispôsobili. Vyvinuli napríklad nové antény a zásadne zlepšili spojenie strely so satelitnou navigáciou.

Teraz sa sústreďujú práve na modernizáciu balistických rakiet a cielene ich začali vyrábať viac ako tzv. krídlatých rakiet, ktoré dokáže ukrajinská protivzdušná obrana ľahšie zasiahnuť.

Vojna je najlepšie výskumné laboratórium. Účinnosť zbraní sa zvyšuje a ak je agresor natoľko bezohľadný, že sa nesnaží zmenšiť počty civilných obetí, mŕtvych pribúda. Síce to odporuje modernému vedeniu vojny, ale práve Rusko je príkladom toho, že keď odpálite nové, dokonalé a presné zbrane na centrum mesta, zomrú predovšetkým ženy a deti. V Sumy ich zomrelo tridsaťpäť.

To, že sa možno ukrajinskí velitelia a úradníci nechali zlákať silou okamihu a na vyznamenávanie príslušníkov 117. brigády teritoriálnej obrany pozvali verejnosť, a teda aj ruskú strelu, nie je podstatné. Poslať Iskander do centra mesta v čase, keď je plné ľudí, je neakceptovateľné, aj keby tam pochodovala celá armáda.

Otáľanie znamená smrť

Americký protivzdušný systém Patriot v Sumách zrejme nie je. Ukrajina ich nedostala dosť na to, aby chránila všetky oblastné centrá, dokonca ani veľké mestá. Okrem toho, Ukrajinci nemôžu umiestniť Patriot dvadsaťpäť kilometrov od ruských hraníc, zrejme by oň rýchlo prišli. Ďalší im Donald Trump dať nechce a Európania ich vraj sami majú málo.

Ani keby sa zložili všetky západné štáty, nie je ich dosť na to, aby pokryli celú Ukrajinu. Na ochranu najľudnatejších centier by sa ale nájsť mohli.

Volodymyr Zelenskyj sa preto obrátil na Spojené štáty a požiadal o nákup desiatich Patriotov za pätnásť miliárd dolárov. Platili by Európania, ktorí majú po útokoch na Kryvyj Rih a Sumy také zlé svedomie, že by sa s nejakou tou miliardou dokázali rozlúčiť. Uľaví im od výčitiek a Ukrajincom pomôže.

Lenže Američania predávať Patrioty nemienia. „Počúvajte, keď začnete vojnu, mali by ste vedieť, že tú vojnu môžete vyhrať, však? Nemôžete začať vojnu proti niekomu, kto je dvadsaťkrát väčší ako vy a potom dúfať, že vám niekto dá rakety,“ odmietol Trump Zelenského už v minulosti.

Okrem samotných systémov sú problémom aj rakety, ktoré Patriot odpaľuje. Ani tých nie je dosť a navyše sú drahé. Páliť jednu za druhou bez maximálnej istoty, že zasiahnu cieľ, je mrhanie, za ktoré by sponzori Ukrajinu pokarhali.

Vyhovárať sa len na absenciu Patriotov nestačí. Pretože na balistickú raketu, odpaľovanú ruským systémom Iskander môže byť aj americká protivzdušná obrana krátka. Doletí až päťsto kilometrov, nájsť a zničiť odpaľovacie zariadenie je preto veľmi ťažké. Navyše je mobilné. Na to, aby bolo na novom mieste pripravené na odpal, stačí dvadsať minút.

A potom je tu trajektória. V prvej fáze vyletí veľmi vysoko, sto až stopäťdesiat kilometrov, potom sa zrúti na cieľ rýchlosťou až štyritisíc kilometrov za hodinu. Nielen v prípade Sumy sa ich podarilo odhaliť, až keď boli v meste. Času na zostrelenie balistickej rakety je vždy veľmi málo.

Zúfalí Ukrajinci oznámili, že skúsia vyrobiť vlastný systém schopný zostreliť balistickú raketu. Vraj s tým začali už vlani. Volá sa Trojzubec (ako symbol v štátnom znaku Ukrajiny) a na cieľ je navádzaný laserom.

Ukrajinskí vývojári ale potrebujú peniaze, aby systém zdokonalili do plnej funkčnosti. Dosť peňazí. A kým budú ukrajinské „Patrioty“ zostreľovať ruské Iskandery, ešte ich niekoľko na ukrajinské mestá dopadne.

Tým, že otáľame s dodávkami moderných protivzdušných systémov i finančnej pomoci Ukrajine, jednoznačne nesieme zodpovednosť za životy ukrajinských civilistov. A žiadne samity a vrcholné rokovania na tom nič nezmenia.