Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Ruský útok na Sumy je jasný vojnový zločin. Napriek tomu stojí za to rozobrať niektoré mýty, ktoré spriadajú novinári, blogeri, komentátori, politici a ľudia na sociálnych sieťach.
Kto a čo bolo cieľom v Sumy?
Najskôr k pochybnostiam o tom, či Rusi mierili na civilistov. Mnoho politikov a aktivistov tvrdí, že nie, aby tak vylepšili obraz Rusov ako vrahov malých detí.
Domnievam sa, že Rusi skutočne na civilistov necielili. To však neospravedlňuje použitie zvolenej zbrane v husto obývanej lokalite. Diskusia o tom, či je vojenské zhromaždenie legitímny vojenský cieľ, ospravedlňujúci obete medzi civilistami, alebo nie, je zbytočná. Nie je.
To, že sa v centre oblastného mesta Sumy v nedeľu konalo slávnostné vyznamenávanie príslušníkov 117. brigády teritoriálnej obrany priznal aj šéf oblastnej vojenskej administrácie Volodymyr Arťuch. Nechajme bokom, aké múdre je niečo také organizovať v centre mesta.
Každopádne, k Rusom sa správa, že len dvadsaťpäť kilometrov od ruskej hranice bude na jednom mieste veľa ukrajinských vojakov, doniesla. Súdiac z priebehu raketového útoku nevedeli, kde presne slávnosť bude. Buď zisťovali informácie len z otvorených zdrojov, a tie z bezpečnostných dôvodov zahmlievali, hoci málo, alebo to ich miestny informátor nevedel.
Preto Rusi poslali na Sumy dve rakety s odstupom dvoch minút. Druhá raketa teda nebola určená na likvidáciu záchranárov a ľudí, ktorí sa zbehli na miesto útoku, čo je ďalší mýtus šírený politikmi a aktivistami, ale mala zasiahnuť druhý cieľ, pretože si ruská strana nebola istá, ktorý je pravý.
Obe rakety dopadli tam, kam ich ruskí vojaci zo 112 brigády, dislokovanej vo Voronežskej oblasti Ruska, a 148 brigády v Kurskej oblasti, poslali.
Budovy, na ktoré mierili, sú od seba vzdialené stoštyridsať metrov. Zvolené rakety Iskander (9M723) majú maximálnu odchýlku od cieľa päť až sedem metrov, určite nie stoštyridsať, čo bola vzdialenosť medzi Kongresovým centrom a obchodným centrom na Petropavlovskej ulici 57.
V oboch sú veľké sály vhodné na zhromaždenie podobné slávnostnému vyznamenávaniu vojakov. Rusi chceli takmer určite zasiahnuť obe budovy, pretože nevedeli, v ktorej z nich sú vojaci. Kde presne boli, nevieme.
To, že Rusi cielili na civilistov a chceli ich čo najviac povraždiť, je síce správa z kategórie vojnových mýtov, ale isté je, že vedeli, aké civilné straty spôsobia. Rovnako ako to, že im to bolo jedno. Bezohľadnosť voči civilistom je v ruských vojnových dejinách tradičná.
Prečo je ťažké zostreliť Iskander
Najväčším dôkazom ruskej ignorancie k životom civilistov je zvolená zbraň. Ukrajinci, ani nikto iný, nedokážu účinne zostreľovať balistické rakety, ako boli aj sumské Iskandre.
Každá niesla hlavicu s hmotnosťou štyristoosemdesiat kilogramov. To je skutočne veľa. S najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o kazetovú bombu, ako sa špekulovalo, ale o trieštivú.
Nie je to žiadna humánna nálož, ale ak chceme byť presní, nemali by sme šíriť neoverené informácie. Správa o kazetovej munícii už ale žije vlastným životom a zrejme sa dostane aj do učebníc vojnovej histórie.
