Autorky a autor sú členmi Slovenského ochranárskeho snemu
Pred pätnástimi rokmi bola na vrchole verejného záujmu kauza Pezinská skládka. Pripomeňme, že malo ísť o lokalizáciu obrovskej skládky odpadu v blízkosti obytnej zóny mesta Pezinok.
Samotné skládkovanie je podľa metodiky Európskej komisie najhoršou metódou narábania s odpadom. Pritom jedna skládka odpadu už na území mesta v tom čase bola.
Pezinčania sa ubránili
Odpad sa tam mal zvážať zo širokého okolia, zámer bol v rozpore s územným plánom mesta a nemal oporu ani v strategických koncepciách odpadového hospodárstva. Presadzoval sa netransparentným spôsobom a investor mal záujem čo najviac eliminovať možnosti mestského zastupiteľstva i verejnosti reálne ovplyvniť rozhodovanie.
Hoci v pozadí zámeru boli takí vplyvní hráči, akým bol v tom čase Marian Kočner, a mal podporu z najvyšších poschodí moci (vrátane premiéra Roberta Fica), Pezinčania, aktivisti a verejnosť po niekoľkoročnom boji svoj zápas vyhrali, hoci boli v pozícii Dávida proti Goliášovi.
Kauza mala dohru až na Súdnom dvore EÚ, ktorý rozhodol v prospech pezinských právnikov a expertov na čele so Zuzanou Čaputovou a Jaroslavom Paulovičom, ale najmä v prospech samotných Pezinčanov, ich životného prostredia a zdravia.
Samozrejme, že veľmi dôležité bolo nasadenie, odhodlanie a vytrvalosť všetkých pozitívne zainteresovaných, ale to všetko by nebolo stačilo, keby v tomto prípade nejestvovala efektívna spolupráca vedenia mesta, jeho obyvateľov a aktivistov, resp. aktivistiek.
A teraz sa prenesme do súčasnosti, lebo sa nám tu vynára kauza mimoriadne podobná kauze Pezinská skládka. Mohli by sme ju pokojne nazvať kauzou Bratislavská spaľovňa.
Spomeňme len zopár analógií: v Bratislave investor plánuje radikálne zväčšiť kapacity na spaľovanie komunálneho a priemyselného odpadu. Mali by podstatne prevýšiť nielen súčasné, ale aj dlhodobé potreby samotnej Bratislavy, a preto by sa tam mal odpad zvážať nielen z okolitých okresov, ale aj z iných krajov. Pri prevažujúcom severozápadnom prúdení vetra by exhaláty zo spaľovania bezprostredne vplývali na desiatky tisíc obyvateľov dotknutej časti bratislavskej aglomerácie na oboch brehoch Dunaja.
Nech nás nemýli to, že tu nejde o skládkovanie, ale o spaľovanie odpadu.
Podľa spomínanej metodiky EK sú práve tieto dve metódy narábania s odpadom najhoršie a priamo motivujú, aby sme vzniku odpadu predchádzali, a keď už vznikne, aby sme ho triedili a recyklovali.
Zámer sa presadzuje v tichosti a záujem o reálnu účasť dotknutých obyvateľov na diskusii o ňom je minimálny. Aj pozadie zámeru nápadne pripomína pezinské, aj keď osoby a obsadenie môžu byť trochu iné.
Aké sú šance, aby to dopadlo podobne úspešne ako v Pezinku, resp. aké sú predpoklady, aby to tak dopadlo? Okrem toho, že to chce podobne odhodlaných „lídrov a líderky sebaobrany“, treba aj, aby sa za svojich obyvateľov postavili mesto, mestské časti a vedenie susedných obcí.
Jednou z prvých lastovičiek je okrem petície a aktivít niektorých poslancov aj vyhlásenie Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), v ktorom snem dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft, a. s., vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku – projekt s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO).
Čo všetko hrozí
Podľa S-O-S projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko. Dotknutá časť bratislavskej aglomerácie trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Ďalej zväčšovať túto záťaž je neprípustné.
Realizácia zámeru a zväčšenie objemu spaľovania odpadu by znamenalo zvýšenie dopravnej záťaže v Bratislave a celkové zvýšenie negatívnych dosahov na ovzdušie a klímu, nárast znečistenia ovzdušia v už dnes zaťaženej oblasti, kde sa nachádzajú dvaja z najväčších znečisťovateľov v hlavnom meste: Slovnaft a spaľovňa ZEVO/OLO, ďalej neodôvodnený dovoz odpadu zo širokého okolia vrátane Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja, v rozpore s princípom blízkosti a sebestačnosti pri nakladaní s odpadmi spolu s rizikom jeho dovozu zo zahraničia, riziko kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova v rozpore so zákonom č. 305/2018 Z.z., kde je zakázané budovať nové alebo rozširovať staré priemyselné prevádzky, závažné problémy s následným nakladaním so škvárou a popolom, ktoré budú obsahovať ťažké kovy a ďalšie toxické látky aj nedostatočnú úroveň čistenia spalín pri použití navrhovanej technológie čistenia, ktorá zaostáva za štandardmi používanými napríklad v Českej republike.
Signatári a signatárky vyhlásenia považujú CEZO za možné bezpečnostné riziko aj z nasledujúcich dôvodov: umiestnenia spaľovne priamo v ochrannom pásme ropovodu, v blízkosti existujúcich výrobných jednotiek (napríklad etylénová jednotka) a nádrží na skladovanie nebezpečných látok, chýbajúce komplexné a kumulované hodnotenie rizík a hrozieb a ich vplyv na okolité oblasti.
Ako sa konštatuje v závere vyhlásenia: „Sme presvedčené a presvedčení, že rozširovanie kapacít na spaľovanie odpadu Bratislava nepotrebuje, naopak, potrebuje dôslednejšie separovať a recyklovať odpad a predchádzať jeho vzniku tak, ako to požaduje aj Európska komisia. To sa nedá bez stredno- a dlhodobej stratégie udržateľného narábania s odpadom. Ak sa samospráva postaví za svojich obyvateľov, bude to cenný príspevok nielen k blížiacemu sa Dňu Zeme, ale k posilneniu dôvery občanov a občianok voči ich voleným zástupcom.“
