Autor je bývalý veľvyslanec
Mnohí nevedeli pochopiť, prečo predseda slovenskej vlády nedokázal vyjadriť ani len náznak súcitu s obeťami detí a civilistov po tom, čo ruské balistické rakety zasiahli centrum ukrajinského mesta Sumy. Odpoveď na túto záhadu treba hľadať v tom, ako si Smer vychoval svojich voličov.
Pre potrebu posilniť preferencie strany Robert Fico cynicky zradil to, za čo hlasoval vo vyhlásení NR SR k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine 22. februára 2022. Prišiel s pokryteckou „mierovou politikou“ presadzovanou pod heslom „ani náboj Ukrajine“.
Vo svojej rétorike poprel princíp prirodzenej ľudskej i medzinárodnej solidarity s napadnutým susedným štátom bojujúcim o svoju suverenitu a holú existenciu proti štvornásobne silnejšiemu agresorovi. Stavil na predsudky časti slovenských ľudí voči Ukrajine a zároveň oslovil tých, ktorí nekriticky obdivujú imperialistické Rusko a nenávidia EÚ.
S apelmi na mierové rokovania sa nikdy neobracal na pôvodcu vojny. Nikdy nedal najavo morálne pobúrenie nad barbarským spôsobom vedenia ruskej vojny proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu a nad škodami a utrpením, ktoré Rusko spôsobilo susednému národu.
Zodpovedným za pokračovanie vojny robil namiesto agresora napadnutú Ukrajinu, lebo si dovolila brániť sa, a štáty, ktoré jej pomáhali dodávkami zbraní a munície. Nazýval ich „vojnovými štváčmi“. Podľa neho tak spôsobovali „zabíjanie Slovanov“.
Svojim voličom podsúval, že agresor je vlastne obeťou vojny a napadnutý štát je príčinou pokračujúceho utrpenia a krviprelievania, keďže odmieta mier, tvrdohlavo bráni svoju suverenitu a jeho prezident Volodymyr Zelenskyj chodí po svete žobrať o pomoc.
Výchova voličov k nenávideniu obete
Bolo to síce proti elementárnej logike aj morálke, ale u veľkej časti voličov to fungovalo. Niet priestoru spomenúť všetky urážlivé vyjadrenia, ktoré zazneli od politikov Smeru na adresu ukrajinskej hlavy štátu a ukrajinského národa.
K akým názorom táto „výchova“ viedla, ukazujú výsledky marcového prieskumu agentúry IPSOS. Až 52,1 percenta respondentov bolo proti vstupu Ukrajiny do EÚ. Aj napriek tomu, že podporu tomuto zámeru vyslovili tretia Ficova, Pellegriniho, Matovičova, Hegerova, Ódorova i štvrtá Ficova vláda.
Náš premiér ukrajinskému kolegovi Denysovi Šmyhaľovi sľúbil: „V tom vás bezpodmienečne podporujeme. Bezpodmienečne.“
Voliči Smeru však majú radikálne iný názor. Za vstup Ukrajiny do EÚ sa ich vyslovilo iba sedem percent, proti 83 percent. Aj voliči Hlasu, ktorý sa ústami Petra Pellegriniho vyhlasoval za garanta zahraničnopolitickej orientácie, majú negatívny postoj – až 63 percent je proti, za bola iba štvrtina.
Keďže iný koaličný partner ako Republika sa pre Smer zatiaľ nečrtá, zaujímavý je aj názor sympatizantov tejto strany – až 96 percent je proti integrácii Ukrajiny. Za prijatie Ukrajiny do EÚ sa vyslovilo iba 31 percent zo všetkých opýtaných.
Obdobný výsledok priniesol aj marcový prieskum Kam patrí Slovensko z dielne Fóra budúcnosti a agentúry Focus. Za integráciu Ukrajiny do EÚ sa vyslovilo iba 34,4 percenta opýtaných, proti bolo 51,2 percenta.
Z voličov súčasných koaličných strán bolo za iba 20 percent, z voličov Republiky iba 10,1 percenta. U priaznivcov opozičných parlamentných strán bolo spolu 64,4 percenta za ukrajinskú integráciu.
Keď sa pozrieme na čísla bližšie, proti členstvu Ukrajiny v EÚ bolo 70,3 percenta priaznivcov Smeru, 53,3 percenta sympatizantov Hlasu a 73 percent podporovateľov SNS. Podporovatelia Republiky až so 76,6 percenta odmietajú Ukrajinu v EÚ.
Hypoteticky – ak by Smer, Hlas, SNS a Republika po voľbách zostavili vládu, museli by čeliť obrovskému odporu svojich voličov, keby sa mal naplniť sľub Roberta Fica daný Šmyhaľovi. A to aj napriek tomu, že ekonomické, energetické, bezpečnostné a ďalšie prínosy vstupu Ukrajiny do EÚ pre Slovensko by boli jednoznačné.
