V roku 1961, keď Sovietskemu zväzu ešte vládol Nikita Chruščov, sa riaditeľkou Puškinovho múzea v Moskve stala istá Irina Antonovová. Pani riaditeľka bola úspešnou manažérkou tohto prestížneho ruského kultúrneho stánku, no známa je niečím iným – vo funkcii vydržala 52 rokov, čím je oficiálne najdlhšie pôsobiacou šéfkou významnej kultúrnej inštitúcie v histórii.
Prežila Chruščova, Brežneva, Andropova, Černenka, Gorbačova, Jeľcina a ešte aj významnú časť Putinovej vlády. Vo funkcii oslávila neuveriteľné 91. narodeniny, kým ju museli v roku 2013 vyhodiť (!) pre koncepčné nezhody s vedením ministerstva.
V kontexte ruskej kultúry nič výnimočné – riaditeľov s funkčným obdobím dlhým ako ľudský život nájdeme viacero.
Potrebujeme nové elity
Na Slovensku sa nám často zdá, že máme opačný problém. Lídri inštitúcií sa točia ako figúrky v orloji a žiadny nevydrží dostatočne dlho na to, aby mohol niečím skutočne pohnúť vpred (česť výnimkám). Problémom nevyzerá absencia zmeny, ale naopak, nestabilita existujúceho.
Ak sa však pozrieme hlbšie, potreba nových elít je zjavná. Najviac na očiach to máme v politike. Robert Fico sa stal symbolom gerontokracie, ktorá už nemá čo ponúknuť, ale sedí prilepená na stoličke v súlade s tradíciami husákovskej normalizácie.
Starnú však aj pozitívne postavy najnovších slovenských politických dejín, ktoré najlepšie demonštrujú obsah slova elita. Ide o partiu, ktorá sa na konci roku 1989 stretla v slávnom bratislavskom Mozartovom dome. Odtiaľ sa organizovala Nežná revolúcia, ktorá v dobrom aj v zlom určila náš dnešný svet.
Okrem krátkeho obdobia po Novembri nikdy nedosiahli na najvyššie verejné funkcie, ale v tom ani nebol ich hlavný prínos. Zásadne ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú myšlienkové rámce, v ktorých funguje náš verejný život. Prinášajú do neho hodnoty liberálnej trhovej demokracie, návratu do Európy a bezpečnostného zakotvenia v euroatlantickom priestore.
Hoci pre vek už často odovzdali vedenie redakcií, think-tankov a katedier ďalšej generácii, nimi vytvorené rámce sú stále filtrom, ktorým dodnes vnímame svet.
Tento filter sa podozrievavo, niekedy až s opovrhnutím pozerá napríklad na národovectvo, katolícku cirkev, odbory – tradičné inštitúcie, ktoré organizujú ľudí podľa etnicity, náboženského presvedčenia či triedy. Vníma ich ako brzdy pokroku.
