Autor je riaditeľ Centra pre výskum médií a žurnalistiky (MJRC)
Keď sa blížia voľby, autokratickí lídri skrývajúci sa pod fasádou demokracie často siahajú po osvedčenej stratégii – vymýšľajú si „nepriateľov“, voči ktorým sa môžu vymedzovať ako spasitelia a riešitelia problémov.
Obviňujú zahraničné sily a tvrdia, že existujú sprisahania s cieľom podkopať národnú stabilitu, bezpečnosť a tradičné hodnoty. Ide o dobre známy trik, v ktorom je maďarský premiér Viktor Orbán skutočným majstrom.
Od opätovného nástupu k moci v roku 2010 vládna koalícia Fidesz-KDNP pravidelne vyrába imaginárnych protivníkov pre svoj politický prospech. V roku 2014 boli „zahraničné entity“ vykresľované ako hrozba, ktorá sa snaží „uplatniť svoju autoritu“ nad obyčajnými Maďarmi.
V roku 2018 sa terčom stal americký filantrop maďarského pôvodu George Soros, ktorého vláda pomocou bilbordov, letákov a lojálnych médií obviňovala z „totálneho útoku“ na maďarský štát.
V roku 2022 sa vláda zamerala na občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, ktoré mali údajne v spolupráci s americkými spojencami „manipulovať“ globálne spravodajstvo o dianí v Maďarsku.
O niečo viac ako rok sa Maďari opäť vyjadria v parlamentných voľbách. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že nová strana, ktorú vedie Péter Magyar, by mohla Orbána reálne ohroziť. Magyarova TISZA si v poslednom roku výrazne polepšila, dosiahla pozoruhodný výsledok vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 a získava čoraz väčšiu podporu vďaka kampani, ktorá sa sústreďuje na očistu maďarskej politiky.
Útoky, ktoré prestávajú fungovať
Pre Orbána predstavuje Magyar nový a znepokojujúci problém. Na rozdiel od predchádzajúcich oponentov, ktorých diskreditoval na základe ich politickej minulosti či väzieb na kritické inštitúcie, Magyar pochádza priamo z „rodiny Fideszu“.
