Autor je spisovateľ a teológ
Bolo by chybou redukovať pôsobenie zosnulého pápeža na moderátora konfliktu medzi konzervatívnymi a liberálnymi prúdmi politického katolicizmu.
František nemal ani k jednej z týchto škôl myslenia dostatočne blízko na to, aby sme z neho pár hodín po jeho mystickej smrti na Veľkonočný pondelok vyrábali postavu, ktorou nikdy nechcel byť.
Teologické pozadie argentínskeho pápeža čerpalo zdroje v teológii oslobodenia a vďaka jeho dvanásťročnému pontifikátu sa stalo legitímnym priestorom na teologickú akciu v prostredí Rímskej kúrie, na mieste, kam dovtedy nepatrilo.
Teológia oslobodenia a politické násilie
Dnes už zabudnutý kontext okolností, za ktorých vznikla teológia oslobodenia, sa prejavoval pravidelne vo všetkých jeho verejných textoch, odborných, vieroučných vystúpeniach a záväzných orientáciách, ktorými sa snažil modernizovať cirkev.
František bol mužom moderny a modernej epochy práve vďaka svojmu teologickému pôvodu v myslení zasadenom do bežného života ekonomickej a sociálnej reality.
Zatiaľ ešte nie jasné, čo všetko jeho spôsob angažovanosti priniesol, no jeho neustála a naliehavá snaha pochopiť politické a vojenské konflikty na Ukrajine, v Gaze alebo v štátoch Afriky už teraz presahuje bežné odporúčania kresťanskej teológie vo vzťahu k politickému násiliu.
Jedným z dôvodov, prečo sa suverénne, aj keď často bezmocne, vyjadroval k dráme politického násilia, je práve jeho inšpirácia v teológii oslobodenia, ktorá patrí k najpolitickejším teológiám dejín kresťanskej filozofie.
V slávnej kritike marxizmu filozof Bertrand Russell uvádza, že základným zlyhaním marxistického myslenia je absencia láskavosti a súcitu.
V angličtine, o ktorej Františkov krajan Jorge Luis Borges hovoril, že jej zvláštnosť a dokonalosť pochádza z historického vývoja, ktorý je zmesou starých germánskych jazykov a francúzsko-latinského vplyvu, však láskavosť a súcit znamená niečo viac ako v slovenčine. Znamená aj aktívnu spoluúčasť na utrpení, takú, ktorá je za hranicami bežnej zdvorilosti.
