Azda sa nikto neurazí, keď zaznie, že pôsobenie Donalda Trumpa v druhom funkčnom období pôsobí dojmom, akoby ho vzdelával Jára Cimrman. To nie je výčitka českému polyhistorovi, naopak, uznanie, že jeho didaktický prístup nesie vysnívané plody.
Kým totiž iní pedagógovia chceli pripraviť žiakov do života, podľa Cimrmana im takto kazili zábavu. On ich, naopak, učil tak, aby išli z prekvapenia do prekvapenia. Tým sa dostávame k Trumpovi a jeho metóde pokus-omyl. V Trumpovom prípade názov sedí dokonale, lebo dosiaľ platí, že čo pokus, to omyl.
USA podľa Trumpa znížia clá na čínsky tovar Čítajte No a keď je toho toľko, už sa nedá hovoriť o slabomyseľnosti. Veď aj povestné pokazené hodiny bez jediného funkčného obvodu dvakrát denne ukážu správny čas. Dokonca nejde ani o zlé úmysly, veď naozaj nikto nechce až v takej miere ubližovať blížnym, osobitne ak je to úplne zbytočné.
Vysvetlením teda je, že on poznatkovým zdrojom svojej činnosti skutočne verí, akurát sú to poznatky, ehm, nepresné. Teraz nejde o zjavné dlhodobé nepochopenie fungovania ciel alebo DPH, ktorú vydáva za protekcionistický nástroj. Problémom sú fundamentálne východiská.
Aby sme to pochopili, musíme upraviť jeho deklarovaný cieľ, teda aby bola Amerika opäť veľká. Trump totiž v skutočnosti vychádza z predpokladu, že Amerika veľká je. Čo veľká, je najväčšia, obrovská, hjúúdž, tremendes, väčšia ako všetci dokopy! Jej problémy pramenia (podľa neho) z toho, že túto silu nevyužíva.
Z toho logicky vyplýva, že stačí stlačiť zopár gombíkov, potiahnuť páčky a už to bude! Kanada s Grónskom sa privinú alebo budú anektované, Čína a EÚ pošlú Amerike osem triliónov.
Pretože hoci by to Trump nevedel sformulovať, aj on inštinktívne chápe, že v pravidiel zbavenej džungli štátov a národov silní robia, čo zmôžu, a slabí znášajú, čo musia. No a keďže v porovnaní so Spojenými štátmi sú slabí úplne všetci (opäť, podľa neho), urobia, čo štáty povedia.
Lenže tak to nie je. USA sú silným aktérom, ale vetru, dažďu a zvyšku sveta nerozkážu. Opakovane vidíme, že keď Trump siahne po silových krokoch či slovách, buď dostane facku, alebo pred ňou tesne uhne. Platí to pre šermovanie clami (najčerstvejšie voči Číne) alebo vyhrážky šéfovi Fedu a následné kapitulácie vydávané za umenie dohody.
Ešte len uvidíme, či sa vďaka tomu Trump poučí, aká je skutočná hospodárska sila Ameriky (skepsa je namieste). Kľúčové bude, že si to uvedomia iní, ktorí žili v podobnom klame.
Ten sa v niečom podobá bludu, podľa ktorého Európa bez ruského plynu a ropy pomrie od mrazu a hladu. Tej sprostosti neraz dobromyseľne verili aj gramotní ľudia a až prax musela ukázať pravdu a zbaviť Rusko istého čara.
Naskutku zdrojom európskeho bohatstva nie sú sibírske energonosiče, ktoré jej Kremeľ milostivo prenecháva, a preto treba pristupovať na jeho vydieranie. Je to dokonca presne naopak, Európa nakúpi aj inde, ale moderné ruské paláce by bez európskych peňazí nikdy nevznikli.
No a obdobne to platí pre vnímanie americkej sily. Asi ani v Číne a inde si nemysleli, že Trumpove pokusy stroskotajú tak rýchlo, čo ju a ďalších aktérov v budúcej konfrontácii len posmelí.
Amerika teda nielenže nie je veľkou v zmysle, ako si predstavoval Trump, ale v očiach nepriateľov a konkurentov sa ešte výrazne zmenšila. Art of the deal, len čo je pravda.
