
V osemdesiatych rokoch, keď som vyrastala v Lučenci, na sídlisku Sad pionierov ma šikanovali dvaja chlapci, Jaro a Dušan. Škaredé Maďarky, vykrikovali na nás v meste, v ktorom na začiatku dvadsiateho storočia vyše 80 percent obyvateľov hovorilo po maďarsky.
Jaro a Dušan, v tom čase v puberte, ani len netušili, že po revolúcii príde Ján Slota, ktorý z nenávisti k Maďarom vytvorí doktrínu jednej strany.
Možno z nich vyrástli slušní ľudia, možno sa niektorý z nich oženil s Maďarkou. Neviem, ale občas si na nich spomeniem, na to, či ich hnala nenávisť, a ak áno, kde mala korene, v meste, kde sa bežne hovorilo po maďarsky.
Úplne iný je prípad gangu, ktorý v Nitre útočí na študentov z Ukrajiny za to, že na Slovensku hovoria svojou rodnou rečou. Nie sú to deti, okrem nadávok typu „ukrajinská háveď“ používajú aj päste a protiukrajinská propaganda súčasnej vlády môže byť jedným zo zdrojov ich nenávisti.

Veď podľa predsedu vlády a niektorých jeho spolupútnikov zo Smeru títo študenti pochádzajú z najskorumpovanejšej krajiny sveta, ktorá si sama môže za to, že na ňu zaútočilo Putinovo Rusko a navyše ju vedie skrachovaný politik.
Ľuboš Blaha tvrdil, že nákaza slintačky a krívačky môže byť trestom za vládne postoje k Ukrajine, čím nepriamo obvinil Ukrajinu z jej šírenia.
Občania na Slovensku týždne počúvali od predstaviteľov vlády, že Ukrajina rozpútala ekonomickú vojnu proti Slovensku.
Na Slovensku po slovensky
Ukrajinskí študenti z Nitry sa pre denník SME vyjadrili, že sa prestávajú cítiť na Slovensku bezpečne a vyhýbajú sa používaniu ukrajinčiny.
Sú namieste otázky: Je séria spomínaných útokov izolovaným javom? Je pocit ohrozenia na Slovensku rozšírený v rámci ukrajinskej komunity?