V roku 2012 Harvardská univerzita vyšetrovala približne 125 študentov pre podvádzanie pri skúške z predmetu Úvod do fungovania Kongresu, pričom viac než polovica z nich musela školu opustiť. O prípade informovali CNN, BBC a ďalšie svetové médiá.
Na jednej z najprestížnejších univerzít sveta nasledovala intenzívna debata o študentskej integrite. V roku 2021 muselo univerzitu opustiť 27 študentov pre „akademickú nečestnosť“.
Keď som v roku 2006 nastupovala na žurnalistiku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, podpisovala som dokument, ktorý ma upozorňoval, že v prípade plagiátorstva alebo vymýšľania si citátov a faktov budem musieť školu opustiť.
Prestížne akademické inštitúcie si dávajú záležať na tom, aby prísne trestali podvody v rámci akadémie. Chránia tým hodnotu diplomov všetkých študentov, ktorí na týchto školách úspešne skončia. Ak študent zaplatí takmer stotisíc dolárov za svoje štúdium, bude mu veľmi záležať na tom, aby si škola chránila svoju povesť.
Prečo si o tomto čítate práve teraz?
Denník SME zistil, že poslanec Smeru Marián Kéry v roku 2004 odpísal diplomovú prácu svojej bývalej spolužiačky z gymnázia. Vďaka práci Zobrazenie človeka v Belkinových poviedkach Puškina získal titul magister na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V tom čase už bol okresným predsedom Smeru.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa Katedra ruského jazyka a literatúry, na ktorej Kéry študoval, zachová.
Mohlo by sa zdať, že Kéry si uvedomuje problematickosť podvádzania pri písaní diplomových prác, keďže pohotovo pripomenul na facebooku plagiátorskú kauzu Branislava Gröhlinga potom, ako ho zvolili za šéfa SaS.
Slovenské univerzity sa v prípadoch plagiátorstva politikov vyjadrovali skôr zdržanlivo – odvolávali sa na legislatívne medzery a „iné štandardy“ v čase, keď sa diplomové práce písali. Napríklad Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici preto nezrušila titul Andreja Danka, hoci jeho rigorózna práca bola takmer celá skopírovaná.
V roku 2020 Denník N zverejnil, že Igor Matovič odovzdal plagiát na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského. Matovič, v tom čase premiér, sa priznal, že prácu odpísal, a vedenie univerzity sa nakoniec vyjadrilo, že jeho záverečná práca nemala 22 rokov predtým úspešne prejsť obhajobou.
V tom istom roku sa zmenil zákon, na základe ktorého je dnes možné odobrať akademický titul v prípade porušenia akademických pravidiel.
Prečo médiá venujú toľko pozornosti plagiátorom v politike?
Nielen preto, že kto opíše diplomovku, zrejme je schopný aj iných nečestností a darebáctiev. Krádež a privlastňovanie si myšlienok sa stávajú ešte citlivejšími v čase dezinformácií, digitálne zmanipulovaných videí a rozmachu umelej inteligencie.
Ako môžu politici, ktorí sami kedysi podvádzali a pýšia sa titulmi, ktoré si neodpracovali, vytvárať legislatívu na regulovanie týchto nebezpečných javov? Ako budú univerzity obhajovať integritu svojich osvedčení a diplomov, ak sa dostatočne nahlas neozvú v prípade verejne činných plagiátorov?