Udalosť týždňa
František. Z rôznych mediálno-komunikačných indícií sa dá vytušiť, že globálny presah rozlúčky pápeža – v miliardách účastných a sledujúcich – tromfne aj Alžbetu II. Rôzne prvenstvá (napríklad Neeurópan), ktoré sa viažu na Františkov pontifikát, jeho odchod rozširuje o to, že v nesmierne sekularizovanom prostredí jeho výkon dostáva konsenzuálne pozitívne hodnotenia.
Liberáli zvonka oceňujú či aspoň rešpektujú „voľnomyšlienkarstvo“ Františka (teda až na interrupcie). Kresťanskí konzervatívci z vnútro- aj mimocirkevných luhov a hájov síce majú určitý pocit nedostatočnosti v kultúrno-hodnotovej sfére, ten si však kompenzujú dobrým pocitom z antiglobalizačného ducha „teológie oslobodenia“, z ktorej Františiek vzišiel a ktorú doniesol z Argentíny až do Ríma.
Udalosť II
Krach mierotvorcu. Podmienky prímeria, ktoré predoslal Trump – ani sa nečervenal – ako „americký návrh“ , sú dobré akurát na to, aby stáli ako výsmech všetkým (aj slovenským) „chcimírom“, bielym holubiciam a inej obskúrnej, „koaficoidnej“ verejnosti.
Uznanie Krymu za súčasť Ruska, štyri ďalšie regióny (ktoré agresori celé ani nedobyli!) Rusom a ďalšie sú dôkazom nad dôkazy, že rokovať s Putinom bolo nezmyslom, zbytočné od začiatku, nikdy to význam nemalo. Ak maximum, ktoré Trump, Rubio, Wittkoff dokázali z Putina vytlačiť, by Ukrajina nikdy nemohla a nemôže prijať, čo by asi riešil „neamerický“ návrh prímeria? Ak je cieľom agresie kapitulácia protivníka, niet o čom rokovať.
Čudovať sa Trumpovi nie je dôvod, on predsa od začiatku deklaroval, že nie je – na rozdiel od Bidena – v pozícii spojenca, ale mediátora. To, že aj ako mediátor bol neobjektívny, nedokázal byť akože nestranný, pričom sa nezmohol ani na toľko, aby svoju „putinofíliu“ dokázal skryť, je hanebný prístup tejto US administratívy k obeti agresie. Absolútne dno, povedzme.
Totálna neprijateľnosť Putinovho minima – keby ho Zelenskyj akceptoval, spáchal by vlastizradu – a Trumpova evidentná neochota tlačiť ho ďalej k „ústupkom“ (niežeby nemal čím, on nechcel) sú dôvody, ktoré nás okamžite po inaugurácii navádzali písať o „slepej uličke“.
Ale pozor – cirkusy, zmätky, ktoré sledujeme, a to nielen v ukrajinskej kauze, sú pohyblivé stavy, medzistavy, nedokonané deje (Zelenskyj možno podpíše, možno nie), ktoré sa môžu lámať v sekunde. Očitými smutnými svedkami sú burzy, trhy a indexy poskakujúce hore-dole podľa toho, čo Trumpovi dajú ráno prvé do ruky.
Chybný krok
Ústavné zmeny (so Smerom). Bežte niekam, pán Majerský. Všetky návrhy, s ktorými obcujete (či čo to robíte) so Smerom (koalíciou), sú kraviny. Jeden ako druhý, tretí či desiaty nepatria do ústavy, ktorá je už dnes, práve ako dôsledok poslaneckej vyšinutosti, tá vôbec najzavšivavenejšia zo všetkých konštitúcií v Európe.
Rozumieme celkom dobre, že polovica či tri štvrtiny klubu, ktorý v parlamente máte, sa dostala do politiky len pre LGBT+, gender, transgender (eventuálne ešte migráciu). Tu je ich horizont, klenba, mimo ktorej nedovidia. (Iste, ešte vždy lepšie než horizont v Smere.)
Tentoraz je však situácia výnimočná. Fico a partneri vás vodia za choboty. Sily, s ktorými chcete ísť do spolupráce, vedú štát k prepadu až pred rok 1989. (Nepíšeme, že „usilujú“, je to zložitá otázka, majú to postavené individuálne.) Prinajlepšom ako užitoční idioti sú agentmi ruského vplyvu, ktorého zápas o geopolitickú revolúciu môže Slovensku len škodiť.
Spolupráca, hlasovania so Smerom znamenajú posolstvo, že oni sú vlastne systémoví, nie je s nimi žiadny demokratický problém, neprekračujú kriteriálne rámce demokracie a právneho štátu. To všetko je lož, nepravda. Pritom sa kompromitujete nielen ako demokrati. Hlasovania s koalíciou o hlúpostiach ako dve pohlavia by boli demonštráciou, že ste mimo kontextu, zblbnutí po uši aj vy. Dajte si pohov či kávu so Šimečkom.
Objav týždňa
Štvordňový pracovný týždeň. Navrhuje ho Matovič, ktorý „by bol rád, keby predĺžené víkendy pre státisíce ľudí nehádzali koaliční poslanci automaticky do koša“. No.
Toto je hodno zmienky len z dôvodu, že ukazuje, ako neuveriteľne mimo politického, ekonomického a doslova všetkého kontextu je (tentoraz!) OĽaNO.
(Samozrejme, Matovič nie je nenahraditeľný, inokedy ho zastúpi aj „štandardnejšia“ opozícia.)
Rozumiete: uprostred vojny v susedstve, kloniacej sa k osudovo zlému, pre Slovensko nebezpečnému scenáru; na prahu fiškálnej havárie (ktorej ubrzdenie si pýta paradigmatickú zmenu v hlavách, čiže obchvat nevidno); v procese (pokročilom) zmien jasne SMERujúcich do autokratického zriadenia (ktoré už reálne funguje, hrá pestrými farbami, autokratické prvky vládnutia Fica IV už porážajú, tlačia do ústrania demokratické) a mnohého ďalšieho prichádza Matovič s niečím, čo – v zmysle povinnosť (ako benefit to funguje kdekade) – je ako z iného vesmíru.
