(zdroj: Avata Chris Hardy/unsplash.com)„Chceme v tejto krajine plodiť viac detí, však?“ pýtal sa počas predvolebnej kampane Donald Trump. Jednou z prvých viet, ktorú J. D. Vance vyslovil už ako Trumpov viceprezident, bolo, že si v Spojených štátoch amerických želá viac detí. A niekoľko týždňov po inaugurácii sa Elon Musk, nikým nevolený člen Trumpovej administratívy, stal po štrnástykrát otcom.
Už tieto čriepky naznačovali, že USA budú zásadne meniť svoju politiku vo veci zvyšovania pôrodnosti. Po niekoľkých mesiacoch sa pronatalistická politika v Amerike rozbieha naplno.
Trumpova vláda pritom neplánuje urobiť niečo pre bezpečnejšie pôrody, postavenie pracujúcich matiek a len pramálo pre celkovú kvalitu rodinného života. Tak ako všetci autokrati v histórii aj v súčasnosti plánuje pôrodnosť zvyšovať najmä metódou cukru a biča a pre naplnenie svojich záujmov.
Konzervatívci, tyrani aj Silicon Valley
Výraz pronatalizmus v tomto texte nie je náhodný a nejde len o lepšie znejúci výraz pre rodinnú politiku a zvyšovanie demografie.
Pronatalizmus je totiž viac filozoficky a ideologicky podmienený a kladie si ambicióznejšie ciele ako len lámanie demografickej krivky, aké nám svojho času infantilne predstavil Igor Matovič. Od ľudí chce, aby mali čo najviac detí pre vyššie dobro, zachovanie kultúrnych hodnôt či ľudského rodu ako takého.
Jeho prívrženci však nie sú heterogénna skupina.
K pronatalizmu sa podľa očakávania hlásia ultrakonzervatívni politici, ktorí snahu o zvyšovanie pôrodnosti spájajú s totálnymi zákazmi interrupcií a nezriedka aj s bojom proti umelému oplodneniu. Druhou skupinou sú nedemokratickí pragmatici, ktorí si jednoducho spočítali, že nemajú dosť ľudí na prácu alebo na boj, a tak sa všemožne snažia o rýchly nárast pôrodnosti. Najnovšie sa však k pronatalizmu pridávajú aj tendencie, ktoré majú blízko k Silicon Valley, technológiám, biomedicínskemu pokroku a k niečomu, čo by sme bez hanby mohli nazvať modernou eugenikou.
