Autorka pracuje v Ukrajinskom inštitúte národnej pamäti
Informáciu o najväčšej technologickej katastrofe v dejinách ľudstva, ktorú spôsobil výbuch vo štvrtom bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne 26. apríla 1986, označilo stranícko-štátne vedenie a bezpečnostné služby Sovietskeho zväzu okamžite ako tajné.
Zákaz šírenia informácií o udalosti v rámci krajiny
V jednej z prvých správ Úradu KGB pre oblasť a mesto Kyjev, zaslanej KGB ZSSR 26. apríla, sa uvádzalo: „S cieľom zabrániť úniku informácií a šíreniu nepravdivých a panických fám bol zriadený dohľad nad odchádzajúcou korešpondenciou a obmedzený prístup na medzinárodné komunikačné linky.“
Hoci už popoludní 27. apríla sa začala evakuácia ľudí z Pripjati a okolitých dedín, sovietska vláda a s ňou aj „najpravdivejšie“ médiá sveta mlčali o tom, čo sa stalo.
Až 28. apríla o 21.00 v televíznych správach Vremja moderátorka oznámila, že v černobyľskej elektrárni došlo k nehode, pri ktorej bol poškodený jeden z reaktorov, zraneným sa poskytuje pomoc a bola vytvorená vládna komisia. Toto lakonické vyhlásenie malo vyvolať dojem, že ide len o menšiu poruchu a situácia je pod kontrolou.
Dňa 29. apríla 1986 vydal náčelník KGB Ukrajinskej SSR pre oblasť Kyjeva Leonid Bychov nariadenie „o zintenzívnení práce mestských a okresných orgánov v podnikoch a inštitúciách s cieľom zastaviť šírenie provokatívnych a paniku vyvolávajúcich fám a o použití ráznych opatrení voči ich pôvodcom“.
Okresné oddelenia mali denne o 11.00 a 17.00 hlásiť pohotovostnej službe KGB počet odhalených „klebetníkov“, počet vykonaných varovných pohovorov a individuálnych napomenutí.
Dňa 30. apríla noviny Pravda prelomili mlčanie a publikovali krátku správu, kde v podstate opakovali to, čo zaznelo v spravodajstve Vremja, s dodatkom, že v Pripjati prebehla evakuácia a úroveň radiácie je dôkladne monitorovaná.
Predseda KGB Ukrajinskej SSR Stepan Mucha vo svojom hlásení prvému tajomníkovi ÚV Komunistickej strany Ukrajiny Volodymyrovi Ščerbickému informoval o snahách zabezpečiť kontrolu pred 1. májom nad „aktuálnou situáciou v Kyjevskej, Černihivskej a Žytomyrskej oblasti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami z 26. apríla v Černobyľskej jadrovej elektrárni“.
Prvý máj
Deň práce bol jedným z najvýznamnejších ideologických sviatkov v ZSSR, preto si ho sovietska moc nemohla dovoliť ignorovať či zrušiť. Hoci vietor hnal rádioaktívny mrak smerom na Kyjev, vedenie v Kremli vydalo príkaz zorganizovať masový prvomájový sprievod v meste.
