Autor je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Slovensko je krajina neobmedzených absurdít. Jedna za všetky: mesto zaplatí firme za zabezpečenie triedeného zberu textilu s cieľom znížiť skládkovanie, zvýšiť mieru triedenia a recyklácie. Zazmluvnená firma postaví v uliciach kontajnery na nechcený textil, ľudia ho tam vkladajú, často opraný a vyžehlený.
Potom príde zberové vozidlo, ktoré kontajnery vyprázdni a zamieri... hádajte kam? Na skládku. Tam sa vytriedený textil zahrabe a triedenie s recykláciou sú „vybavené“.
Prečo sa tak deje? Pretože si Tomáš Taraba neurobil domácu úlohu. Zákon totiž aktuálne nezakazuje zneškodňovať skládkovaním oddelene vyzbieraný textil a šatstvo.
Fail, ktorému sa dalo predísť
Od 1. januára tohto roka platí povinnosť zbierať textil. O tejto povinnosti sme vedeli dostatočne dlho na to, aby sme sa na ňu mohli zodpovedne pripraviť. Dopadlo to tak, ako je už u Tomáša Tarabu zvykom – zlyhaním.
Minister – ktorý pôsobí skôr ako predĺžená ruka znečisťujúceho biznisu než ambasádor udržateľnosti – totiž nielenže kompletne hodil financovanie triedeného zberu textilu na samosprávy. Nevšimol si ani to, že zákonný zákaz skládkovania si žiada doplnenie o nový druh triedeného zberu.
Taraba si úlohy nerobí, odborníkov z rezortu nepočúva, vyhadzuje ich alebo sami odchádzajú. A presne takto sa stalo, že samosprávy (a teda konkrétne domácnosti) vo svojom poplatku za odpady platia zberovým spoločnostiam niekoľkonásobne viac za zber textilu len preto, aby skončil tam, kde predtým – na skládke.
Parádny biznis, však? Za tú istú prácu, no bez akejkoľvek snahy o skutočné zhodnotenie inkasujú firmy niekoľkonásobne viac. Toto musel vybavovať niekto veľmi šikovný. Alebo niekto s priamou linkou do kancelárie antiministra životného prostredia.
Samozrejme, tu je na mieste upozornenie, že takto nekoná každá zberová spoločnosť. Upozorňujem na to preto, že na Slovensku sú známe nekalé praktiky niektorých odpadárov, ktorí robia zlé meno celému sektoru.
Nejde však o to, koľké firmy to robia a v akom rozsahu... Ide o to, že to vôbec naša legislatíva umožňuje.
A práve preto, aby sme túto medzeru v zákone zaplátali, som do parlamentu predložil návrh zákona, ktorý reagoval na nekalé praktiky skládkovania triedeného textilu. Okrem toho bolo mojím cieľom kompenzovať samosprávy, ktoré poctivo zbierajú a triedia textil, cez príspevok z Environmentálneho fondu.
Výsledok? Návrh zákona neschválený.
Textilný odpad má budúcnosť
Dlhodobo opakovane upozorňujem, že situácia si vyžaduje aj ďalšie opatrenia ministerstva životného prostredia. Musíme podporiť vznik nových a rozširovať existujúce recyklačné prevádzky (nielen) na textil.
Z textilu nevhodného na opätovné použitie sa dajú vyrobiť účinné izolačné panely pre stavebníctvo. Aj automobilový priemysel si žiada zdroje recyklovaných materiálov. Automobilky v Európe postupne nahrádzajú primárne suroviny recyklátmi aj v oblasti izolácií.
Treba hovoriť s priemyslom, zistiť, čo potrebuje, a v akom časovom horizonte sa jeho potreby smerom k recyklovaným materiálom budú meniť. Zároveň hovoriť aj s recyklátormi. Iba tak sa dá účinne nastaviť systém podpory rozvoja tak, aby recyklátori vyrábali materiály alebo celé výrobky podľa potrieb priemyslu.
Bol som sa pozrieť v jednom recyklačnom závode textilu na Záhorí. Vyrábajú tam z nášho odpadového textilu polotovar, ktorý vyvážajú do Nemecka na finálne spracovanie. Potom sa vráti ako dielec v aute, ktoré opäť len skladáme u nás.
V tomto reťazci sme montovňou, preto potrebujeme zmeniť paradigmu a skutočne začať riešiť textilný odpad tak, aby sa celý reťazec mohol odohrať na Slovensku.
Odpad ako potenciál
Na Slovensku ročne vzniká približne 2,5 milióna ton komunálneho odpadu, teda odpadu z domácností. Z toho viac ako polovicu dokážeme recyklovať.
Stále však ostáva približne 960-tisíc ton zmesového odpadu, ktorý končí na skládkach a v spaľovniach. A v tejto mase je až 80 percent odpadov, ktoré by sa po dôkladnom vytriedení dali recyklovať.
Kým niektorí, ako minister Taraba, pri slove odpad automaticky kričia „spáľme to!“, ja a mnohí odborníci hovoríme: „Zrecyklujme všetko, čo sa recyklovať dá!“ A veruže, máme čo recyklovať. Len ten systém triedenia by bolo treba neustále systematicky zlepšovať a recyklačné kapacity zvyšovať.
To však minister na radare nemá. Halucinuje o tom, že „Slovensko potrebuje tri až štyri nové spaľovne odpadu“. Bolo by to úsmevné tvrdenie, keby nebolo v absolútnom rozpore s verejnými politikami založenými na dátach.
To sú tie, ktoré populistom neprinášajú lajky na facebooku.
