Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Slovenskí politici za týždeň porozprávali o zosnulom pápežovi Františkovi kvantá pekných slov. Obdivovali jeho ľudskosť, pokoru i odvahu. Premiér ho pochválil za dialóg a búranie rozdelení. Zostáva jediná neodbytná otázka. Čo týmto našim malým držiteľom moci bráni, aby sa mu aspoň trochu podobali?
Kondolenčný pátos je povinnou jazdou. Napriek tomu je možné, že pápežov štýl dotyčných kdesi v hĺbke ich bytia naozaj oslovil.
Preto riskovali aj to, že sa na chvíľu znepáčia časti svojho obecenstva. V ňom si pestujú aj takých, ktorí Františka považujú za satana v bielom, súčasť svetového sprisahania a ničiteľa doterajších istôt.
Nikto nečaká, že slovenskí politici budú pápežskejší ako pápež. Ani netúžime po tom, aby sa transformovali na kazateľov, duchovných učiteľov a mravokárcov. Stačí, aby zodpovedne a čestne spravovali štát.
Očakávať praktickú inšpiráciu pápežom však nie je úplná hlúposť. Aj posvätná náboženská moc je moc. Dokonca v mnohom rizikovejšia než akákoľvek iná. Pápež fascinoval zvyšok sveta práve spôsobmi, ktoré s výkonom moci spojil.
