Volanie opozície po predčasných voľbách je nekompatibilné s kadečím. Najviditeľnejšie s prieskumami. Ešte i raritné prečíslenie koaličného bloku – napríklad naposledy v IPSOSe – núka prinajlepšom vysoko neistú, zahmlenú perspektívu, ktorej základnou črtou je závislosť od situácie nad aj pod čiarou 5 percent.
Môžete namietnuť: čo by to bolo za opozíciu, keby nechcela predčasné voľby? Napokon, keď nevídaný, bezprecedentný spôsob „záchrany“ parlamentnej väčšiny nastolil dôvodnú indíciu, že férové voľby si Fico nemôže ani dovoliť.
Nuž dobre. Na Slovensku však rôzne motyky už strieľali, takže trebárs rozhodnutie Šimečku urobiť „coming out“ s Demokratmi by bolo optikou pripravenosti na predčasné voľby aj v poriadku – keby len nemeškalo. Iste, „pod paplónom“ určite komunikovali, ale keby SmeroHlas teraz zatrúbil na predčasné voľby – akože nezatrúbi –, opozícia by sa ocitla takpovediac bez gatí.
Ak totiž čísla predsa niečo ohlasujú, tak je to imperatív predvolebnej trojkoalície PS-SaS-Demokrati. Ako jedna z dvoch bezpečných alternatív – druhá je omnoho komplikovanejšia volebná strana – bez (rýchlych) financií, bez logistiky, bez personálií, bez programov... A bez KDH, ktoré zostane mimo. Ešte stále chcete predčasné voľby, Šimečka s Gröhlingom? Ale no. Zásadné indície, ktoré produkujú z celej opozície, hovoria, že sú nastavení na jeseň 2027.
Maďari volia presne o rok, ale krajinou už otriasajú „roadshow“ Orbána i Magyara. Roadshow nerobia slovenskí čakatelia predčasných volieb, hoci čísla formulujú poučku, že najdlhší, rozhodujúci krok k úspechu urobí ten blok, ktorý si udrží viac voličov z roka 2023. Odpadlíkov (akože nevolím, nerozhodnutí), ktorí sa rátajú v státisícoch, má viac koalícia. Nešťastné zameranie opozičnej agendy na „sklamaných voličov Hlasu“ však výhodu opozície ruší. Aj keď lekciu „mobilita medzi koaličným a opozičným klastrom je marginálna“ im IPSOS strká rovno pod nos.
Dve pohlavia, Putin, Kotlár, štyri strany, antiEÚ a mnohé podobné v klinickom obraze sú jasná správa, že Fico hrá o udržanie vlastného voliča, ktorý je kľúčom k víťazstvu. Nie o „nerozhodnutého“, nebodaj PS či SaS, to by sa musel pomiatnuť.
Namiesto kurizovania voličom Hlasu (Pellegriniho) a sľubovania, ktoré ich vyzlečie do ponožiek päť minút po voľbách, opozícia sa má oprieť o vlastnú agendu, ktorú jej voliči strkajú pod nosy na každom mítingu: My sme Európa.
