Autorka je spisovateľka
„Našla som takú štetôčku, to bola otcova, čistil ňou pondusové hodiny. Odložím si ju,“ povedala mama. Aj ja mám niekoľko predmetov po mojom ocovi, napríklad malý nožík. Sošku svätej Márie a spevník po starkej, varešku zo škôlky, ktorú aj tak maľovala pani učiteľka, srdiečko z drôtikov, papierové lietadlo, kamene z prvej dovolenky pri mori, brošňu zo Štrbského Plesa z roku 1974 - a ďalších milión predmetov. Na ukladanie spomienok by som potrebovala hangár.
Predstavujem si, koľko toho zostane po mne a či si z toho niečo moje deti odložia.
Žeby obľúbenú čiapku? Prívesok? Mám ich pätnásť. Lampu s cylindrom, na ktorej je mapa sveta, alebo šálku, z ktorej pijem kávu najčastejšie? Všetkého je veľa.
Nejde o majetky v zmysle pozemkov, domov, lodí ani lietadiel, na zemi je priveľa predmetov. Sme nimi zavalení. Keď som bola malá, zdalo sa mi, že za každou vázičkou, miskou na kompót a možno aj skrutkovačom žije príbeh. Vlastníctvo vecí dnešných čias už presahuje potrebnosť, užitočnosť a nevyhnutnosť.
Pri nákupe chleba, masla a soli nezriedka siahneme aj po drobnosti pre radosť alebo do zásoby. Radšej mať dve vývrtky na víno ako žiadnu.
Si to, čo vlastníš?
Rôzne filozofie nám aj v tejto súvislosti podsúvajú definície seba samých, a teda - aj majetok, aký vlastníme, definuje, kto sme.
Anglický textilný dizajnér a súčasne básnik, umelec a spisovateľ William Morris sa narodil v roku 1834. Možno ste sa niekde stretli s jeho slávnym citátom. Ja som onen výrok videla predovšetkým v angličtine a predovšetkým na suveníroch - to sú tie veci, ktoré len zaberajú miesto a sadá na ne prach.
