Skutočnosť, že Slovensko sa stalo oficiálne vtipom, má síce skôr odvrátené stránky, ale aj jednu pozitívnu: ten vtip je každú chvíľu iný. V čase politických prekáračiek o zodpovednosti za katastrofálny stav a perspektívu verejných financií sme sa stali vtipom o siedmich divoch sveta v socialistickom Československu.
Len tam totiž bolo zároveň možné, že (1.) všetci pracovali, ale aj tak (2.) nikto nič nerobil, no napriek tomu sa (3.) plán plnil, pričom (4.) nikde nič nebolo, ale aj keď nikde nič nebolo, (5.) všetko sa dalo zohnať a napriek tomu (6.) sa všade kradlo, a predsa (7.) nikde nič nechýbalo.

Naša samostatná a žiadna iná republika posunula tento paradox do sféry rozpočtovania. Každá vláda vždy pripraví zodpovedný rozpočet, ktorý je zároveň vždy deficitný, ale zato strednodobo otvára cestu k vyrovnanému hospodáreniu a zároveň vzhľadom na minulé rozpočty kráčame k bankrotu.
Najrukolapnejšie to vidíme, keď na seba ukazujú prstom Igor Matovič s Robertom Ficom. Tak ich skúsme rozsúdiť.
Matovič a jeho nevoľníci z OĽaNO sa chvascú, že napriek covidu a energetickej kríze zadlžili Slovensko „len“ o dvanásť miliárd, pričom Ficove vlády aj bez covidu sekajú každý rok aspoň osemmiliardové deficity.
Podľa Fica zasa „nikto nemôže spochybniť“, že za stav verejných financií, a teda konsolidačné balíčky môže výhradne Matovič s kolektívom. Nuž, spochybniť sa dá a musí jedno aj druhé.
Je to trochu zázrak, ale v tom, čo hovoria, môžeme výnimočne dať obom patologickým manipulátorom a demagógom za pravdu. Problém je v tom, že nehovoria všetko a ich zamlčiavanie nadobúda intenzitu, pri ktorej už bez rozpakov hovoríme o lži.
Matovič zamlčal, že zhodou okolností natrafil na dávno nevídanú dvojcifernú infláciu, ktorá nafúkla príjmy, vďaka čomu dočasne stlačila deficit (napríklad za rok 2022), ktorý však vzápätí vystrelil. Nebudeme ho za tú infláciu viniť, taký čarodejník nie je, ale rovnako to nie je jeho zásluha, len okolnosť.
No a najmä, najväčšie trvalé fiškálne debiliny ako rodičovský dôchodok (pol miliardy) alebo probankrotový, v jeho podaní „prorodinný“ balíček (miliarda) začali platiť krátko pred jeho odchodom alebo po ňom. Do jeho kreatívneho výpočtu sa tak dostali len odrobinky zo skutočných nákladov.
To je vlastne aj výčitka Ficovi. Pri ňom treba osemkrát podčiarknuť, že nech Matovič urobil hocičo, narábal len s hospodárskou a fiškálnou bázou, ktorú tu zanechali vlády Smeru. Nie Matovič, ale Smer tu vládne štrnásty rok.
No a k súčasným opletačkám. Ak sa sťažuje na Matovičove výdavky, nech ich zruší a má viac-menej skonsolidované. Akurát on prihodil k rodičovským dôchodkom ešte pol miliardy a urobil z nich trináste. A potom fňuká? To pre koho hrá? Veď keď už nie charakter, nech si zachová aspoň ľudskú dôstojnosť.