(zdroj: TASR/AP)Na spoločnej tlačovej konferencii Viktora Orbána a Roberta Fica v Bratislave bolo všetko suverénne. Postoje, premiéri, zahraničná politika, vzťah k Rusku, Maďarsko aj Slovensko. Fico nadužíval výraz suverénny ešte intenzívnejšie ako zvyčajne.
Dookola opakoval aj iné veci. Napríklad, že Európskej komisii v skutočnosti nejde o právny štát, a minimálne dvakrát spomenul, že Komisia sa nečinne prizerala, ako sa na Slovensku toho času likvidovala opozícia. Ako on sám bol obvinený z trestných činov a len o vlások unikol väzeniu.
Takmer to znelo ako chvastanie sa pred Orbánom, ktorý by sa napríklad mohol pochváliť tým, že proti jeho vláde vedie komisia viacero konaní za porušenie pravidiel EÚ v oblasti právneho štátu a všeobecných práv.
Orbán však nemusel až tak veľa hovoriť, lebo všetko, čo za iných okolností rozpráva on, povedal Robert Fico. Napríklad aj to, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby niekto v Únii bol trestaný za svoje suverénne postoje a za to, že obhajuje národné záujmy. Orbán často hovorí o tom, že Únia ho konaniami proti Maďarsku vlastne trestá za jeho postoje ohľadne migrácie.
Orbán možno tento argument znovu použije, keďže podľa Financial Times čelí ďalším obvineniam, že jeho vláda poskytla provládnym médiám vyše miliardy eur v nezákonných subvenciách.
Majster a učeň
Fico niekoľkokrát zopakoval, ako veľmi je Orbán vítaný na Slovensku a verí, že aj on bude takisto vítaný v Budapešti. Orbán mu hneď aj tlmočil pozvanie. Tvárili sa, akoby ich skutočná koordinácia prebiehala na týchto stretnutiach. Lenže Orbán a Fico sú skoordinovaní aj bez stretnutí.
Držia si navzájom prsty na tepoch: Fico sleduje veľmajstra propagandy, aby chytil nové šplechy o bruselských byrokratoch, ktorí ničia demokraciu. Orbán zase sleduje Fica, aby vedel, či v ňom má trvalejšieho spojenca alebo ho len napodobňuje, ale potom hlasuje spolu s väčšinou Únie.
Svojimi formálnymi stretnutiami chcú demonštrovať, že nie sú izolovaní. Keď sa však stretávajú dvaja politici s autokratickými tendenciami, to ešte vôbec neznamená, že nie sú izolovaní.
Nový únos Visegrádu
Túto izoláciu by mohla zmierniť napríklad obnovená spolupráca v rámci Visegrádskej štvorky V4. Fico v ňu evidentne stále dúfa, lebo poprosil Orbána, aby „urobil všetko na svete za obnovenie tejto spolupráce“, keď v lete Maďarsko preberie predsedníctvo v tomto zoskupení.
Spolupráca sa rozpadla práve pre Orbánovu snahu použiť zoskupenie na reprezentáciu postoja, že tento región má právo na svoju vlastnú demokraciu, takú, ktorá absorbuje ohýbanie právneho štátu, umlčanie kritických médií a útoky na menšiny.
Fico, samozrejme, veľkoryso ponúkol alternatívnu interpretáciu svojmu hosťovi, prečo V4 prestala fungovať: veľkí hráči v EÚ si nepriali, aby existovala regionálna spolupráca.
Pomlčal o tom, že ostatní členovia – Česká republika, Poľsko a pred časom aj Slovensko – zredukovali túto spoluprácu na občasné ekonomické stretnutia práve pre Orbánove postoje, ktoré sú v protiklade s pôvodnou myšlienkou V4.
Zakladatelia chceli „koordinovať úsilie o návrat týchto krajín do demokratickej Európy po páde komunizmu a spolupracovať pri vstupe do západných štruktúr, najmä Európskej únie a NATO“. Chceli podporovať demokratizáciu, trhovú ekonomiku, reformy a ľudské práva.
Orbán a Fico pravdepodobne dúfajú, že sa politická situácia čoskoro zmení aj v susednom Česku a v ceste únosu Visegrádu im bude stáť už len Poľsko. Lenže Viktor Orbán má prvýkrát po vyše desiatich rokoch silného vyzývateľa a je možné, že na obnovovanie Visegrádu mu už neostane energia, keďže ho čaká tvrdý volebný boj.
Sme matadori, ale máme veľa energie a ešte stále máme čo ponúknuť, lichotil Fico Orbánovi v Bratislave. Verme, že čoraz viac voličov bude o tom pochybovať.
