Reakcie na pätnásť minút „súkromného rozhovoru“ Trumpa so Zelenským vyplavili, že nepredvídateľnosť Trumpa je infekčná.
Totiž, keby v piatok niekto vyhlásil, že v nedeľu sa v rusko-ukrajinskej súvislosti budú hemžiť – v zmysle pozitívneho posunu – prívlastky „paradigmatické“, „obrat o 180 stupňov“, „historické“, zožal by výsmech. No realitou nedele boli širokopásmové pozitívne pocity, a to aj so silnými expresívami.
Adjektívum „historický“ v podmieňovacom spôsobe použil sám Zelenskyj. Ak chcete poučenie, mohlo by znieť takto: hľadať v každom prejave, tweete, kýchnutí tohto prezidenta USA akýsi význam – napríklad posolstvo, gesto, signál, impulz, plán, predsavzatie, myšlienku – je analytická chyba. Teda prinajmenšom.
Žiaľ, nevedno, čo sa po tom, keď si pritiahli kreslá i hlavy čo najbližšie jeden k druhému, vlastne stalo. K „veľmi plodnému rozhovoru“ (Trump) nedodali žiadne podrobnosti, ktoré, ako zvyčajne u Trumpa, majú dostať publicitu neskôr. Zároveň nielen Vatikánu, ale aj nedeľnému vyhláseniu Putinovho prímeria predchádzalo viac-menej šokujúce vyhlásenie, že Moskva je pripravená začať rokovania s Kyjevom, a to „bez akýchkoľvek podmienok“.
No. Skúsme zhrnúť. Trumpov „americký návrh“ – autor ho čítal ako ruský – Zelenskyj jednoznačne odmietol (to je ten piatok). Trump i Rubio predtým i potom upozorňovali, rozumej tlačili a tlačili (vydierali?), že USA môžu ako mediátor aj končiť. Zároveň s priznaním Trumpa, že Putin ho „vodí za nos“, pohrozili Kremľu sankciami (ako nikdy), keďže Putin ochotu uzavrieť prímerie či rovno mier len predstiera. (Ako na to ten Trump prišiel?? Hahaha.)
Záverečný akord – momentálny, samozrejme – hovorkyne Leavittovej znie, že „prezident Trump je frustrovaný prístupom Putina aj Zelenského“. Optimizmus z nedele sýtený Zelenského (podmienečne) „historickým“ a Trumpovým „plodným“ hodnotením je týmto pochovaný. Našťastie, chaos bude pokračovať. A šírenie doslova „medzianalýz“, ktoré si takto samy stúpajú po jazyku, pokračuje zrejme ďalšími vyjadreniami prezidenta, ktorý mimo všetkých hlúpostí zjednáva publicitu vlastných hnutí mysle.
Aha. Predtým, než sa ozvala Leavittová, sa chcelo povedať, že k pozitívnemu prelomu viedol zvrat Zelenského pozície. V zmysle, že Krym nechá Krymom (de facto sa ho vzdá), samozrejme tak, že Ukrajina nikdy neuzná „ruský Krym“ de iure. (Trump v nedeľu „vysvetľoval“, že nikto nechce od Zelenského, aby verejne vyhlasoval, že Ukrajina sa vzdáva Krymu. Možno to chcel Putin...) Pritom sa predbežne dohodli na moratóriu terajších frontových línií.
Jasné, „de facto ruský Krym“ môže byť cenou za mier, Ukrajina ozaj nemá silné karty. Označiť to ako pozitívne vyústenie je nemožné.
