Autorka je poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, členka výboru pre verejné zdravie
Tesne pred vystúpením z vlaku som sa napila čaju. Bola som nervózna. Deň pred naším príchodom zasiahol Ukrajinu raketový útok na Sumy, pri ktorom zomreli viac ako tri desiatky civilistov vrátane detí. Presne ten útok, ktorý náš premiér nedokázal odsúdiť, lebo vraj nemá dostatok informácií.
Na Ukrajinu som vycestovala tesne pred Veľkou nocou ako členka misie europarlamentného výboru pre verejné zdravie. V Kyjeve sme navštívili národnú detskú nemocnicu, stretli sme sa s predsedom parlamentu, členmi zdravotníckeho výboru Verchovnej rady aj s odborníkmi zo Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších organizácií, ktoré sa venujú zdraviu.
Vo vlaku sme zažili jeden raketový poplach. Po príchode do Kyjeva som ich prestala počítať. My s kolegami sme vedomé aj podvedomé napätie z vojny zažívali dva dni, Ukrajinci a Ukrajinky však na tejto neviditeľnej frontovej línii žijú už viac ako tri roky.
To nemôže nezanechať následky.
Cena traumy
Považujem sa za pomerne odolnú osobu. V detskej nemocnici Ochmatdyt, ktorú Rusi zbombardovali minulý rok, som sa však neubránila slzám. Mnohé oddelenia začali fungovať už pár týždňov po útoku, deti na onkologickom oddelení však dodnes ležia v miestnostiach bez okien. Personál ich pravidelne premiestňuje, aby mali aspoň časť týždňa denné svetlo.
Nemo som tam stála. Nechápala som, ako môže niekto vystreliť raketu na detskú nemocnicu. Na choré deti! Nepredstaviteľné.
Zároveň som cítila obdiv k ľuďom, ktorí v týchto podmienkach naďalej fungujú a najmä pomáhajú. Ľudia na Ukrajine totiž idú ďalej. Pracujú, starajú sa o druhých, snažia sa žiť normálne. Telo si však pamätá. A duša tiež. Potlačená trauma sa časom môže prehlbovať a pretaviť do vážnych psychických ťažkostí.
Trauma je obrovská. Od začiatku ruskej invázie do konca marca 2024 spočítal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva takmer 44-tisíc civilných obetí. Viac ako tretina obyvateľstva musela opustiť svoje domovy. Deväť z desiatich Ukrajincov pociťuje úzkosť a stres z vojny. Viac než polovici hrozí, že sa im rozvinú vážnejšie a dlhodobejšie psychické ochorenia, napríklad posttraumatická stresová porucha (PTSD). Toto ochorenie postihlo už štvrtinu Ukrajincov.
V hľadaní pomoci im bráni stigma, nedostatok informácií aj obmedzené zdroje. Psychologickú podporu tak dostáva len malá časť tých, ktorí ju potrebujú. Len si predstavte, aké náročné je zabezpečiť dostupnú starostlivosť o duševné zdravie aj v krajinách žijúcich v mieri, nieto ešte tam, kde zúri vojna.
PTSD a úzkostné poruchy majú rozsiahle spoločenské a ekonomické následky, ktoré presahujú individuálne utrpenie a ovplyvňujú celú spoločnosť. Nejde len o náklady na zdravotnú starostlivosť. Prinášajú nižšiu produktivitu práce, vyššiu nezamestnanosť a ďalšie spoločenské náklady.
Ťažko dopadajú aj na deti a mladých. Mnohí prestávajú chodiť do školy, neskôr si nevedia nájsť prácu a celý život budú mať nižšie príjmy.
Presné dáta v prípade Ukrajiny zatiaľ nemáme, ale na ilustráciu uvediem dostupné dáta zo Spojených štátov. Náklady spojené s PTSD tam zrátali na 232 miliárd dolárov ročne. Od liečby cez zníženie pracovnej produktivity až po predčasné úmrtia.
EÚ ráta s Ukrajinou ako blízkym partnerom a budúcim členským štátom. Obnova krajiny po vojne sa však nezaobíde bez investícií do duševného zdravia. Podľa staršej štúdie Svetovej banky môže pritom každý dolár investovaný do duševného zdravia priniesť až štvornásobnú návratnosť.
EÚ má príležitosť
Hneď ako som sa vrátila do Bruselu, obrátila som sa na vedenie Európskej komisie. Vláda Donalda Trumpa totiž výrazne osekala financovanie USAID a ohlásila aj odchod zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Tieto peniaze budú chýbať aj pri pomoci ukrajinskému obyvateľstvu s jeho duševným zdravím.
Američania dávajú ruky preč, Európa musí tento výpadok nahradiť, napísala som preto Komisii spolu s Valérie Hayerovou, predsedníčkou našej frakcie Obnovme Európu.
Existuje európsky mechanizmus pomoci, ktorý sa volá Nástroj pre Ukrajinu. Z úrokov zo zmrazených ruských aktív sa v rámci neho financuje obnova krajiny. Navrhujeme, aby časť z neho išla aj na psychologickú pomoc, rehabilitáciu a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry. Zjednodušene: obnoviť netreba len budovy, ale aj ľudské duše.
Považujeme za dôležité posilniť program EU4Health a vyčleniť z neho viac prostriedkov pre organizácie, ktoré v teréne pomáhajú ľuďom zvládať dôsledky vojny. Jedným z príkladov je projekt How are you?, ktorý iniciovala prvá dáma Olena Zelenská. Pomáha zlepšovať prístup k psychologickej podpore, školenia odborníkov a odbúravanie stigmy.
EÚ má v rukách nástroje. Čo potrebujeme, je politická vôľa využiť ich naplno. Duševné zdravie nie je okrajovou témou, ale kľúčovým predpokladom obnovy, odolnosti a budúcej stability Ukrajiny.
Tehly a malta môžu znovu postaviť budovy a mestá, no na zahojenie rán na neviditeľnej frontovej línii a obnovu skutočnej kvality života bude potrebné trvalé európske úsilie zamerané na duševné zdravie.
