Autorka je urbanistka a členka OZ Znepokojené matky
V rámci Bratislavských mestských dní v Sade Janka Kráľa postavili tzv. EKOstan. V ňom dostali priestor rôzne organizácie, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Jedna diskusia však bola naozaj výnimočná, diskutoval tam Slovnaft so Slovnaftom.
Áno, diskusia štyroch zamestnancov fosílnej spoločnosti a moderátora, ktorý im kládol vopred dohodnuté nekritické otázky. Paráda. Prišli sme aj s ďalšími Znepokojenými matkami a neverili sme vlastným očiam. Najväčší znečisťovateľ Bratislavy a okolia, ktorý spôsobuje klimatickú krízu, ničí naše zdravie a budúcnosť našich detí, prišiel robiť promo, ako to vlastne robí ekologicky.
Greenwashing je nebezpečný
Takýto nekritický priestor na greenwashing im prišiel vhod práve v čase, keď prebieha proces posudzovania vplyvu na životné prostredie ich zámeru postaviť najväčšiu spaľovňu odpadu na Slovensku, ktorú tam prezentovali ako ekologické riešenie.
Greenwashing fosílnych spoločností je nebezpečný. Už desaťročia investujú enormné finančné zdroje do mediálnych kampaní a popierania vedeckých zistení, aby presviedčali ľudí, že fosílne palivá nie sú príčinou klimatickej zmeny, že sú nevyhnutné, ponúkajú falošné riešenia a presviedčajú nás, že vinu nesú hlavne jednotlivci. Slovnaft v tomto nie je výnimkou a tu sa dostávame k tým plastovým stoličkám.
Po spomínanej diskusii som oslovila moderátora a povedala mu svoje výhrady ohľadom jednostrannosti diskusie. Jeho reakcia bola ukážkový greenwashing. Ukázal na plastovú rozkladaciu stoličku, na ktorej som sedela, a obvinil ma, že aj ja som teda vinná za tú klimatickú krízu a za obrovské množstvo odpadu. A to bola ich stolička!
Ja na nej chvíľu sedím a akékoľvek moje argumenty o dosahoch klimatickej zmeny na Slovensko, o desaťročiach, počas ktorých Slovnaft znečisťuje Bratislavu pre svoje zisky, o ich obrovských emisiách, o rizikách ich plánovanej spaľovne, na ktorej nezmyselnosť a škodlivosť upozorňujú aj odborníčky a odborníci, nič neznamenajú.
Asi som mala zostať stáť alebo si doniesť z domu stoličku drevenú? A to sa diskutovalo o ich spaľovni, kde plánujú spaľovať 316 700 ton odpadu ročne vrátane priemyselného odpadu. Koľko váži tá stolička?
Podobné argumenty namierili aj na ďalšie účastníčky diskusie. Nemáme nárok kritizovať Slovnaft, pretože aj my si „užívame“ výdobytky modernej doby. Na každom si niečo nájdu. Takýmto spôsobom chcú umlčať kritické hlasy, s cieľom zastaviť alebo oddialiť systémové riešenia klimatickej zmeny, pretože dekarbonizácia znižuje dopyt po fosílnych palivách a aj ich zisky.
Nesprávne výpočty
Rozmýšľam, na akých stoličkách sedeli Ladislav Hegyi, Martin Hojsík a Jindřich Petrlík, keď písali k tomuto zámeru 65-stranové stanovisko, v ktorom dopodrobna opísali, aké obsahuje chybné výpočty, zle používané výpočtové vzorce, chybné vstupné dáta a ako si Slovnaft miestami odporuje v dátach v klimatickej štúdii, ako aj v častiach o toxických látkach. Pokiaľ boli plastové, tak sme nahratí.
