Autor je bývalý veľvyslanec a riaditeľ britsko-európskej organizácie European Leadership Network (ELN)
Premiér Fico sa chystá do Moskvy 9. mája oslavovať Červenú armádu, ktorá pred 80 rokmi výrazne pomohla poraziť nacizmus, následne okupovala strednú Európu vrátane vtedajšieho Československa, asistovala pri nastolení komunistickej diktatúry a v súčasnosti vedie vojnu proti nášmu susedovi – Ukrajine.
Či je to dôvod na oslavu, nechám každému na vlastné posúdenie, ale ja by som sa na takýchto oslavách nezúčastňoval. Popri tom, že je to politicky veľmi škodlivé pre Slovensko, nemal by som na to ani žalúdok.
Rád by som však nasledujúcimi myšlienkami prispel k lepšiemu pochopeniu Ruska, keď už majú predstavitelia vládnej koalície permanentné nutkanie sa s ruskými predstaviteľmi stretávať.
Prečo Rusi rokujú a ako rokujú
Netreba Moskvu ani preceňovať, ani podceňovať. Majú druhú najsilnejšiu armádu v Európe (po americkej, ukrajinská je dnes už tretia najsilnejšia), ktorá je však v značnej miere zdevastovaná pre obrovské straty, ktoré na Ukrajine utrpeli.
Podľa odborných spravodajských analýz a predpokladov by Rusi po skončení vojny na Ukrajine potrebovali štyri až sedem rokov na znovuvybudovanie útočného potenciálu, ktorý by mohol ohroziť európske štáty.
Hospodárstvo utrpelo tiež značné straty pre vojnu a západné sankcie, a hoci neskolabovalo – najmä v dôsledku obrovských zákaziek pre armádu, ktoré držia výrobu nad vodou –, stratilo potenciál kvalitatívneho rozvoja na veľmi dlhé roky. Objem HDP je na úrovni Brazílie a približne na polovici britskej ekonomiky.
Demograficky sú v totálnej katastrofe a vojna im ničí najmä mladú a vzdelanejšiu generáciu. K ich silným stránkam patria aj zahraničná služba a pre Európu nepredstaviteľne silné a prepracované spravodajské služby.
Na úrovni strategického myslenia majú stále imperiálno-expanzionistickú mentalitu a snahu kontrolovať pás od Strednej Ázie cez Kaukaz, región Čierneho mora, východnú Európu a časť severnej Európy a Arktídy.
To, čo Rusko robí na Ukrajine, je popri tom, že je to morálne absolútne neakceptovateľné a tragické, aj v priamom rozpore so základnými strategickými, dokonca až existenčnými záujmami demokratického a nezávislého Slovenska.
Aké strategicko-politické ciele Rusko sleduje, keď rokuje so svojimi protivníkmi (napríklad s Britániou), partnermi (napríklad s Čínou), spojencami (napríklad so Severnou Kóreou) a vazalmi (napríklad s Bieloruskom)?
Mimochodom, len nesmelo sa pýtam – v ktorej kategórii videli predstavitelia vládnej koalície Slovensko?
Ruské ciele
Prvý cieľ – neakceptovať štátnosť a samostatnú strategickú existenciu Ukrajiny, podriadiť ju moskovskej politickej, strategickej a vojenskej kontrole.
