Autor je spisovateľ a teológ
Ruská federácia si koniec vojny v Európe uctieva už štvrtý rok zabíjaním Ukrajincov. Je preto zložité predstaviť si, čo bude vlastne Rusko 9. mája, na Deň pabedy, oslavovať a zjavný zámer spojiť ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny s porážkou Ukrajiny opäť nevyšiel.
Tento plán má pôvod v myslení a spôsoboch, akými si Rusi pripomínajú milióny vlastných civilných a vojenských obetí konfliktu, od konca ktorého uplynie tento týždeň osemdesiat rokov.
Okrem iného to znamená, že do desiatich rokov nebude na svete zrejme ani jeden žijúci pamätník bojov a nebude tak nikto, kto by dbal na pravdivú verziu udalostí vždy, keď sa niekto pokúsi zo spomienky na druhú svetovú vojnu urobiť niečo iné.
História podľa Ruska
Rusko začalo s upravovaním historických faktov už po vojne, stredo- a východoeurópske štáty zažili všetky v istej podobe ruské verzie rozprávania vojny. Poliaci majú svoju popravu v Katynskom lese, Ukrajincov, ktorých padlo vo vlasteneckej vojne osem miliónov, označili za fašistov, ale za tých označujú Rusi dlhodobo všetkých, ktorí sa im vzpierajú alebo sa pred nimi bránia.
Tohtoročné oslavy konca vojny sú však iné ako všetky doteraz. Na Červené námestie, na slávnu vojenskú prehliadku ruskej armády, nepríde nikto zo spojeneckých krajín. Tých, ktoré spoločným úsilím porazili Hitlerovo Nemecko.
Nie preto, že by si nevážili vojakov Červenej armády, ktorí padli v bojoch, ale preto, čo robí s pamiatkou padlých hrdinov Putinov režim.
Historici radi vravia, že chápanie dejín má zmysel vtedy, keď si všímame, do akej miery ich zažívame v našej ére, ako si dokážeme všímať udalosti a rozhodnutia, ktoré ovplyvnili celé generácie.
Chápanie druhej svetovej vojny je súčasťou veľkých a malých dejín všetkých európskych rodín. Druhá svetová vojna nás spojila v prežívaní utrpenia a vnútila nám všetkým bez ohľadu na krajinu hlboký pocit historickosti a ukotvenia v udalostiach.
Je jedným z posledných spoločných dramatických zážitkov, ktorý sa stal súčasťou rodinných príbehov, politických rozhodnutí a kontrastným materiálom na to, aby sme si dokázali povedať, že už nikdy sa nič také nestane.
