Český moderátor Václav Moravec každú nedeľu začína svoje Otázky sugestívnou poznámkou, že práve ním nastolené témy budú v nasledujúcich dňoch rezonovať v spoločnosti. Nebudeme mu to zazlievať, istá miera sebavedomia patrí k brandži, ale o niečo lepšie to funguje Robertovi Ficovi.
Ten bol taký nespokojný so slabou úslužnosťou moderátorov, až si povedal, že si založí vlastný formát. V ňom bude hlavným hosťom a zároveň moderátorom, ktorý si podľa okolností prizve nejakého poskoka.
V premiére mu Ladislav Kamenický robil Sancha Panzu, druhý raz si vystačil s jeho oslíkom, a tak prišiel Erik Kaliňák.

V oboch prípadoch však splnil hlavnú úlohu: zaplniť mediálny priestor svojimi útokmi, nezáväznými politickými úvahami, vyplakávaním, konšpiráciami a sprostosťami, slovom verbálnymi splaškami. Čo nás stavia pred úlohu nejako sa s tým popasovať.
Prístupy sú dva, buď sa dajú používať heslá, alebo rozum.
Pod heslami si predstavme početné podnetné rady, že si médiá premiéra nemajú všímať. Tým z verejného priestoru zmizne a ako vieme, nie je človek – nie je problém. Vybavené.
Ibaže aj keby sme odhliadli od faktu, že taký postup je v priamom rozpore s úlohou médií informácie prinášať, a nie tvoriť, je to ešte aj zo zjavných dôvodov nemožnosť. Predseda vlády je taká exponovaná a mocná osoba, že sa skrátka ignorovať nedá.
Zostáva teda už len druhá možnosť, s jeho posolstvami nejako pracovať. Na to nejestvuje univerzálny návod, ale vďaka KDH si môžeme ukázať, ako sa to nerobí.
Keďže Fico do svojho stand-upu zaradil aj nápad kolektívne odmietnuť nedeľné diskusie, Milan Majerský neomylne zagágal. Vyjavil, že KDH o tom hovorí už dlho a je hneď pripravené sa pridať otvoriť medzistranícke konzultačné fórum na tému nedeľa bez politiky.
„Ale dupeme,“ hovoril si isto, spokojný, ako tvrdí muziku.
Veď sa trochu sústreďme. Rozkladá sa štát, vládne mu kriminálny gang a my tu budeme s premiérom diskutovať na tému, ktorý deň sa hodí na debatu. Doma všetci zdraví?
Veď na toto ani netreba politický um, stačia ľudské nároky. Fico zneužil ústavnú funkciu a pôdu štátnej inštitúcie, aby štval svojich priaznivcov proti civilnej osobe Soni Ferienčíkovej. Nie političke, ktorá si zápas s Ficom vybrala, proste bezúhonnej občianke, od ktorej ako premiér čerpá moc.
Na spracovanie tejto informácie a zvládnutie prvej lekcie praktickej politiky stačí pochopiť, že to je zvrátenosť, perverznosť, dno a samovylúčenie sa z ľudskej spoločnosti. Komunikovať s ním možno z pozície politickej, mediálnej alebo občianskej kontroly.
Inak sa nerozprávame s ním, ale zásadne o ňom.