Furt čosi! Po zemetraseniach v Amerike, Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku a v Taliansku aspoň v Nemecku platili zavedené politické poriadky. Neobišiel ho vzostup ľavicového aj pravicového populizmu, ale na najvyššej úrovni bola politika „normálna“ a keď bolo najhoršie, zlepili to CDU/CSU a SPD.
Rovnako to vyzeralo aj teraz. Keď na sklonku minulého roku prišiel Olaf Scholz o väčšinu, logicky sa konali predčasné voľby, po ktorých mala primát prevziať CDU. Tiež logicky.
Tak to aj dopadlo, strany primerane dlho rokovali o programe, zostávalo už len Friedricha Merza formálne potvrdiť vo funkcii.
Slovo „formálne“ podčiarknime. Povojnové Nemecko je v tomto smere na prekvapenia skúpe a vládnuce strany tu v kabinetoch organizujú ešte aj formálne pády vlastných vlád.
Kancelárom na druhý pokus: Merz nakoniec uspel, no začína oslabený Čítajte O to štipľavejšia je facka, ktorú Friedrich Merz utŕžil, keď ako prvý kancelár získal dôveru až pri opakovanom hlasovaní.
O zákulisí je odtiaľto zbytočné špiritizovať, podstatné je, že to celkom určite nebola náhoda. Bundestag nie je parlament, kam by si budúci predseda vlády vodil poslancov, ktorých pozbieral niekde pod schodmi.
