Udalosť týždňa
India/Pakistan.
Verme, že konflikt dvoch jadrových ak nie mocností, tak štátov zostane v rovine hrozby a rivality v krikete. A že neprerastie do vojny, ktorá bude svet strašiť a napínať, či po jadrovej náloži siahne prvý Módí, alebo jeho kolega v Islamabade. Potenciál uvrhnúť „aspoň“ pol Ázie do tragédie rozmerov Hirošimy má tento akože územný (o región Kašmír) – v hlbšom jadre však náboženský – spor obrovský.
Udalosť SR
Vlastizrada.
Účasť v Moskve, kam vrahom z Buče, Mariupoľa, Chersonu a ďalších smeroval Fico mávať a tlieskať ako jediný politik z demokratického sveta, je potupa. Poníženie Slovenska a medzinárodný škandál prvého stupňa.
Ak Orbán, ktorý do Moskvy nešiel, funguje ako ruský disruptor pri hlasovaniach, Fico je symbolom ničiteľa, popierača hodnôt demokracie a právneho štátu. Rozumiete: prosby, hrozby, varovania sú vzduch, on sa cíti najlepšie v obkľúčení autokratov a čistých diktátorov.
U Orbána sa dá tušiť zámer, cieľ – chce rozmlátiť, respektíve pretvoriť EÚ na svoj obraz (on tomu verí). U Fica vidieť len rusofilnú posadnutosť. Alternatívne má rád, obľubuje všetko, čo je neslobodné a systémovo inde – Čína, Vietnam, Kuba, Vučič atď.
To sú tie jeho „štyri strany“ suverénnej politiky.
