Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Na konkláve s bohoslužbou po svojom zvolení Robert Francis Prevost ako Lev XIV. hovoril o premene biblického posolstva do dneška. Za vážneho konkurenta posolstva, ktoré považuje za dôležité, označil technológie, moc a hľadanie príjemných zážitkov.
Moderný človek sa pozerá na Ježiša Krista v najlepšom prípade ako na superčloveka. Z tohto hľadiska nadviazal na slová svojho predchodcu o faktickom ateizme dnešného sveta, v ktorom hľadá Boha v Ježišovi a cirkvách podstatne menej ľudí ako kedysi.
Vývoj namiesto prerušenia či obratu
V prvých dňoch pontifikátu Lev XIV. zopakoval vyjadrenia sv. Augustína, že je v prvom rade kresťanom a až potom biskupom, ktorý je pre ľudí a stojí v ich službe. Nestojí nad ľuďmi ani nad tým, ako sa im prihovára. Je to dobré vidieť a počuť.
Kardinálom sa prihovoril z balkóna Baziliky sv. Petra ako ten, ktorý kráča spolu s nimi, ako jeden z nich. Radikalizácia je možno nebezpečnejším javom ako polarizácia. Pápež František preto hovoril o synodálnom procese a Lev XIV. sa k tomuto procesu hlási.
Cirkev sa nemá zastaviť. Je to zrejmý odkaz na jeho predchodcu, ktorý hovoril aj v Šaštíne o tom, že ak sa cirkev zastaví, ochorie. Kráčať v čase a svete dopredu je preto povinnosťou.
Nebude preto namieste očakávať radikálnu zmenu smerovania ani prerušenie procesov, ktoré v katolíckom kresťanstve naštartoval pápež František, skôr ich novú kvalitu.
Americký migrant, ktorý dve desaťročia pôsobil v Peru a má aj peruánsky pas, je živým príkladom človeka, ktorý je skutočným obyvateľom globálneho sveta a hovorí jazykmi ľudí, s ktorými pracuje a žije. Jeho pontifikát má byť preto pokračovaním dialógu.
Ak nový pápež opakovane hovorí o budovaní mostov namiesto múrov, je to viac ako posolstvo americkému prezidentovi či viceprezidentovi, ktorému pred pár mesiacmi odkázal, že kresťanskú lásku nemožno dávkovať. Na sociálnej sieti X ako kardinál napísal, že J. D. Vance sa mýli.
Kolektívny egoizmus nacionalistického „America First“ dostal od konkláve prekvapivú odpoveď. Cirkev je otvorená ako kolonáda svätopeterského námestia a prijíma všetkých. Zvlášť tých, ktorí sú vytláčaní na okraj spoločnosti a cirkví.
Proti Trumpovi, ale nie proti Amerike
V kontexte svetovej geopolitiky by však bolo príliš zjednodušené dívať sa na nového pápeža ako na toho, kto sa má postaviť na jednu stranu radikalizujúceho sa a polarizovaného sveta. Donald Trump aj „Amerika“ je hrdá na prvého amerického pápeža, no rímskokatolícka cirkev sa cez Leva XIV. nestavia do obrannej pozície.
To, že sa v prezidentských voľbách veľa amerických katolíkov priklonilo k Donaldovi Trumpovi, hoci patria k potomkom etnických a sociálnych menšín či migrantov, hovorí niečo viac.
Americká cirkev je dôležitá z hľadiska svetového kresťanstva pre katolíkov v Európe a na svete. Jej posun doprava je zrejmý. Podľa analytikov sa téma sociálnej spravodlivosti dostala do úzadia v porovnaní s procesmi tzv. woke kultúry. Tá vo verejnej debate nastoľovala témy, ktoré presunuli časť tradičného demokratického elektorátu k republikánom.
Lev XIV. sa svojím menom prihlásil k tým, ktorí sú sociálne marginalizovaní. Latinská Amerika je „vlasťou“ teológie oslobodenia. Sociálna encyklika Rerum Novarum Leva XIII. o tzv. robotníckej otázke reagovala na priemyselnú revolúciu.
Pápež Robert Prevost žil a pôsobil ako misionár v Peru, stal sa tam biskupom, bol svetovým predstaveným augustiniánov a pozná situáciu sveta z prvej ruky, v roku 2023 sa stal šéfom vatikánskeho úradu, ktorý sa zaoberá nomináciami a výberom biskupov.
Horizont jeho juhoamerického pohľadu na svet nemožno jednoducho onálepkovať ako marxistický alebo ľavičiarsky. Rodák z chicagskej španielsko-francúzskej rodiny je hlboko zakorenený v tradícii spolupatričnosti, solidarity a univerzálnych hodnôt.
Ako ten, kto v nich vyrástol, žil, dozrieval a stvárňoval ich na rôznych dôležitých pozíciách, sa teraz stáva ľudskou tvárou rímskokatolíckej cirkvi, ktorá bude kontrastovať s Amerikou Donalda Trumpa.
Sloboda, spravodlivosť a zápas za mier
Výzvy, s ktorými sa Robert Prevost stretával v Peru a Južnej Amerike, sú reálne. Evanjelikálne kresťanstvo za storočie vyrástlo na významnú silu, hlási sa k nemu päťsto miliónov ľudí. Výzvou je obzvlášť jednoduchá interpretácia božieho požehnania, bohatstva a prosperity.
Deje sa to v prostredí korupcie a veľkých sociálnych rozdielov, ktoré sú aj ovocím koloniálneho panstva a misionárskej práce, v histórii často spojených s násilím odobreným cirkvou.
„Americký“ pápež nebude môcť byť označený za komunistu či marxistu s takou ľahkosťou, ako sa to stalo jeho predchodcovi. V tom bude Lev XIV. ako cirkevný právnik, ktorý bude v dialógu precízne voliť slová, iným stelesnením amerického sna. Nebude protiamerický ani antitrumpovský. Ukáže, že pestrosť a jednota majú rôzne podoby.
Kontinuita s jeho predchodcom, zosnulým pápežom Františkom, sa prejaví v tom, ako sa bude hlásiť k migrantom, chudobným či nespravodlivo prenasledovaným. Lev XIV. sa však hlási k tomu, že je nástupcom apoštola a prvého pápeža Petra. Nie je nasledovníkom pápeža Františka.
Lev XIV. bude protiváhou Donalda Trumpa a každého lídra, ktorý by s ním chcel polemizovať. Teológia prosperity, ako ju nový pápež pozná z Latinskej Ameriky, ale aj z USA, bude vystavená rozmeru solidarity, utrpenia, súcitu a spolupatričnosti so slabými.
To bude jeho výhoda oproti Františkovi. Robert Prevost pozná Ameriku zvnútra. Angličtina je jeho rodný jazyk, a preto mu budú v Amerike rozumieť.
Otázka mieru a pokojného spolunažívania spraví už podľa prvého pozdravu z Leva XIV. najvýznamnejšieho bojovníka za mier. Prirovnávajú ho ku Karolovi Wojtylovi, ktorý sa stal pápežom uprostred stupňujúcej sa studenej vojny.
Roberta Prevosta zvolili v deň, keď si svet pripomínal víťazstvo nad fašizmom, no v Gaze aj na Ukrajine bežní ľudia strácajú blízkych, domovy aj budúcnosť. Preto slová o posolstve kresťanstva ako neozbrojenom a odzbrojujúcom prístupe k svetu majú v sebe vážny rozmer. Slová nového pápeža dávajú tušiť, že agresori a tí, ktorí mier len predstierajú alebo ho dávkujú, sa uňho budú domáhať porozumenia zbytočne.
Muži a ženy sa dočkali od pápeža spoločného oslovenia a nebol to len „newspeak“. Vo Vatikáne sa dostávajú aj vo výkonných pozíciách k slovu ženy. Hlasom cirkvi má byť podľa Leva XIV. hlas spoločenstva veriacich, nielen jej lídrov.
Tí, ktorí nového pápeža zažili, hovoria, že vie a chce počúvať. To je nevyhnutná súčasť dialógu. Pápežstvo má potenciál otupiť polarizáciu a ukončiť radikalizáciu. Lev XIV. hovorí siedmimi jazykmi a je svetoobčanom multipolárneho sveta.
Koniec jednoduchého nálepkovania
Vízia pápeža bude dokonale globálna, bez delenia a protirečení. Štátny sekretár Pietro Parolin stál po zvolení na balkóne vedľa neho a bude zaujímavé vidieť, či bude tento diplomat súčasťou kontinuity, ku ktorej sa nový pápež hlási.
Rodí sa niečo ako moderovaný konzervativizmus. A stane sa aj výzvou pre moderovaný liberalizmus. Hoci viedenský kardinál Christoph Schönborn odmieta takéto nálepkovanie, dá sa predpokladať, že sa mu ešte chvíľu nevyhneme. Zjednodušenia budú však vystavené praktickej korektúre samotným pápežom.
Témy LGBTIQ+, predčasné ukončenie tehotenstva, ženy či rozvody sú súčasťou učenia katolíckej cirkvi, ktoré sa nebude meniť. Môže sa však dočkať aktualizovanej interpretácie.
Podobne ako František, aj Lev XIV. hľadá odpovede na ceste, po ktorej kráča ako jeden z členov cirkvi. Ak sa ako zástanca chudobných a migrantov bude javiť niekomu ako marxista, určite sa nebude dať označiť za liberála v témach, v ktorých rímskokatolícka cirkev ešte dobieha poznatky a reflexiu prírodných, spoločenských či medicínskych vied.
Ide o to, či sa diskusia bude viesť vo vecnom tóne a bez vzájomných útokov. To bude výzva pre obe strany. Ide o to, aby sa sivá zóna dialógu a vzájomného prijatia rozšírila a extrémy ostali extrémami bez nálepiek a znevažovania.
Viera ani náboženstvo z nikoho automaticky nerobí lepšieho a „požehnanejšieho“ človeka. Podobne sa aj výzvy dnešného sveta v podobe ľudskej dôstojnosti, rovnosti, životného prostredia či energetickej núdze musia riešiť s ohľadom na sociálne kontexty a skúsenosť rôznych častí sveta.
Američan v Ríme, ako vravela titulka jedných talianskych novín, ukazuje vnútornú dynamiku nového sveta. Malé signály ako to, ako sa nový pápež oblieka, ukazuje, že chce uistiť konzervatívnu časť kresťanstva, že mu na tradícii záleží. Zároveň sa s porozumením skláňa k tým, ktorým chce aj on ako pastier slúžiť ako ten, ktorý bude „voňať ovcami“.
Sociálna spravodlivosť, postavenie žien alebo to, či si spolužitie ľudí rovnakého pohlavia zaslúži viac ako desaťsekundové požehnanie, sú témy na debatu. Preto Lev XIV. hovorí, že je súčasťou cirkvi ako kresťan. To že je biskupom, je jeho službou.
Politická korektnosť stojí pred výzvou, ako hovoriť o tradičnej či prirodzenej rodine, ako hovoriť o klimatickej kríze, ako sa zasadzovať za sociálnu spravodlivosť v čase globálneho kapitalizmu, meritokracie a oligarchických skupín s neskrývaným sklonom ku korupčnému či agresívnemu konaniu.
V porovnaní s predchodcami si Lev XIV. svoj príhovor napísal. Vyberal slová, ale jeho ľudskosť tým nestratila na príťažlivosti. Jeho vzdelanie aj pastoračná skúsenosť je preniknutá ľudskou skúsenosťou a snahou rozumieť.
Robert Francis Prevost nevstupoval do konkláve ako favorit. Ukázal sa však ako ten, kto za necelé dva dni prekvapivo zjednotil rôzne názorové skupiny. Vo svete, ktorý kope zákopy a stavia múry, chce stavať mosty. Treba mu preto držať palce.
