Autor je spisovateľ a teológ
Dobre, videli sme tribúnu so severokórejskými a africkými generálmi, ktorí sú novými účastníkmi ruských osláv víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne . Videli sme školy v Mali, kde deti v sovietskych uniformách spievajú sovietske vojenské pesničky, a videli sme srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a čínskeho Si Ťin-pchinga aj vietnamského To Lama, ako slintajú pri pohľade na ruskú čižmu kráčajúcu po námestí. A teraz čo?
Býva dobrým zvykom snažiť sa pochopiť zmysel udalostí alebo obrazov a výjavov, ktoré vidíme, a býva dobrým zvykom nájsť v udalostiach niečo ako racionálny základ.
Hľadáme ho tým viac, keď cítime, že sme práve svedkami niečoho, čo do seba veľmi nezapadá, niečo jednoducho nesedí, ako napríklad to, ako sa mohol európsky politik ocitnúť v prezentácii krajín strednej úrovne, ktoré spája predovšetkým to, že vlastných občanov v horšom prípade vraždia, v lepšom väznia.
Prehliadka neslobody a útlaku
Len málokedy máme príležitosť zažiť takú prázdnu oslavu neslobody, zamaskovanú typickým ruským spôsobom, pod slovo oslobodenie. No neslobodné režimy, ruský, čínsky, vietnamský, jednoducho zo svojej podstaty, z charakteru svojho pôsobenia a fungovania, nemajú so slobodami ani s oslobodeniami nič spoločné.
Sú historickou antitézou európskeho chápania slobody, svetom, v ktorom sa ničím neopovrhuje viac ako požiadavkou na osobnú slobodu a osobnú emancipáciu, teda na život, aký poznáme v Európe a aký zatiaľ žijeme aj na Slovensku.
Stretnutie s takýmto svetom a snaha vysvetliť ho ako akýsi racionálny obchodný zájazd si však pozornosť zaslúži, pretože sa týka našej reputácie a cti krajiny, ktorá si cez druhú svetovú vojnu vytrpela ľudácky režim, deportácie a neskôr sovietsku kolonizáciu. Aký je teda plán?
Vo svete sa formuje aliancia štátov, ktoré z rozmanitých dôvodov nenávidia Západ. Politický Západ, ako sme ho desaťročia poznali, však pravdepodobne zanikol nástupom Donalda Trumpa a dnes vie len málokto s istotou povedať, či existuje jeho vojenská aliancia NATO, či je vlastne ešte funkčná a či sa už nerozpadla.
Politický Západ, nenávidený krajinami Juhu pre kolonizáciu a nenávidený krajinami Východu pre ich vlastný pocit menejcennosti, sa však nanovo sformoval v paradoxne tradičnejšej zostave, ako si jeho nepriatelia želali.
V deň osláv konca vojny sme videli aj iný obraz, v ostrom protiklade so sovietskou poetikou Červeného námestia, obraz najväčších európskych krajín a ich predstaviteľov, v ktorom hrá Poľsko rovnocennú úlohu.
Spoločná cesta lídrov koalície ochotných do Kyjeva ukázala nielen odhodlanie brániť náš ohrozený svet, ale aj fakt, že zjednotenie európskeho kontinentu sa napriek všetkým nedostatkom podarilo a štáty dnes rozumejú tomu, čo to znamená postaviť sa spoločne za svoje presvedčenie.
